Nezamestnaný a dohoda o vykonaní práce


Anotácia:
Kedy, ako, za akých podmienok, na základe čoho môže nezamestnaný pracovať a zdanenie jeho príjmu.

Popis článku

Názov: Nezamestnaný a dohoda o vykonaní práce
Titul: Dane a účtovníctvo
Ročník: 2004
Číslo: 7
Strana: 49-51
Dátum právneho stavu [od]: 1. 2. 2004
Dátum právneho stavu [do]: 14. 4. 2004

Autori:

Ing. Dagmar Piršelová


Kedy, ako, za akých podmienok, na základe čoho môže nezamestnaný pracovať a zdanenie jeho príjmu 

Mnohí občania, ktorí sú evidovaní na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaní (uchádzači o zamestnanie), sa pýtajú, či môžu dosiahnuť nejaké príjmy (mimo pracovného pomeru) a nestratiť pritom podporu a ak áno, aké sú obmedzenia v tejto oblasti, prípadne ako sa ich príjem zdaní. Tieto otázky zaujímajú aj zamestnávateľov, ak sa takýto nezamestnaný u nich uchádza o prácu. 

Pri riešení tohto problému musíme v súčasnosti vychádzať zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť vo väčšine ustanovení dňa 1. februára 2004. 

V predmetnej záležitosti došlo k určitým zmenám oproti zákonu č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý k tomuto dátumu bol súčasne zrušený. 

Čo môže a nemôže uchádzač o zamestnanie počas doby, kedy je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie 

Z § 6 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že uchádzač o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemôže počas tejto doby: 

  • poberať príjem napr. na základe pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. v štátnej službe), alebo nemôže byť doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia, 
  • prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, 
  • vykonávať zárobkovú činnosť v cudzine a 
  • môže vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 16 hodín týždenne a ktorého mzda za výkon tejto činnosti nepresahuje 800 Sk týždenne. 

Z uvedeného vyplýva, že uchádzač o zamestnanie môže mať príjem napr. na základe dohody o vykonaní práce s uvedenými obmedzeniami (t. j., že výkon práce nebude týždenne dlhší ako 16 hodín a príjem vyšší ako 800 Sk za toto obdobie). To znamená, že za mesiac by na základe tohto právneho stavu mohol zamestnanec počas štyroch týždňov pracovať maximálne 64 hodín s príjmom najviac 3 200 Sk. 

Predmetné ustanovenie zákona o službách zamestnanosti nie je však v tejto súvislosti „najšťastnejšie“ formulované. Uvedené obmedzenia sú v podstate v praxi prebraté z dôvodovej správy návrhu tohto zákona. Napríklad pojem „mzda“ nie je na tieto účely definovaný. Ak budeme vychádzať zo Zákonníka práce, tak platí, že z dohody o vykonaní práce sa vypláca odmena (nie mzda). Keďže ide o formálny nedostatok, dá sa predpokladať, že zainteresované úrady budú vychádzať pri sledovaní evidencie uchádzačov o zamestnanie z týchto obmedzení, t. j. „mzdu“ budú chápať ako príjem. 

Ak by sme vychádzali z predpokladu, že uchádzač o zamestnanie bude mať na dohodu o vykonaní práce príjem vo výške 3 200 Sk mesačne, pri dodržaní možného počtu odpracovaných hodín, zdanenie tohto príjmu bude nasledovné. 

Keďže ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, spôsob zdanenia bude rovnaký, ako u iných zamestnancov, bez ohľadu na to, či ide o uchádzača o zamestnanie alebo nie. Vo všetkých prípadoch sa bude počítať preddavok na daň (i keď v niektorých prípadoch vyjde nulový). Výška daňovej povinnosti bude závisieť od toho, či tento zamestnanec bude mať u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti (za účelom uplatnenia nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu) alebo nie. Mnohí sa domnievajú, že pri tomto pracovnoprávnom vzťahu vyhlásenie nemôže byť podpísané. 

Zákon však takéto obmedzenie „nepozná“. Podstatné je, že aj odmena na základe dohody o vykonaní práce je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Pozri najmä § 35 a § 36 zákona č. 595/2003 Z. z. 

Pokiaľ pôjde o uplatnenie daňového bonusu týmito zamestnancami, tak nárok naň bude pri dodržaní potrebnej výšky mesačného príjmu (najmenej 3 040 Sk) a ďalších podmienok (predloženie príslušných dokladov a skutočnosť, že si ho súčasne neuplatňuje iný daňovník – napr. manželka). Ak by mesačná odmena bola nižšia, na daňový bonus nárok nebude. 

Povinné poistné z tohto právneho stavu sa neplatí (platí len zamestnávateľ na úrazové poistenie). 

Na záver uvedieme niekoľko názorných príkladov na zdanenie príjmu na dohodu o vykonaní práce uchádzača o zamestnanie: 

Príklad č. 1: 

Zdanenie odmeny pri podpísanom vyhlásení k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti za účelom uplatnenia nezdaniteľnej sumy základu dane. Výška odmeny je 3 200 Sk. 

Hrubý príjem 

3 200 Sk 

= Čiastkový základ dane 

3 200 Sk 

- Nezdaniteľná suma 

- 6 736 Sk 

= Zdaniteľná mzda 

Čistý príjem 

3 200 Sk 

Tu treba zdôrazniť, že tento príjem, i keď sa vyplatí bez zdanenia, nebude daňovo vyrovnaný z celoročného hľadiska. Vychádzame z toho, že preddavok na daň bol nulový. 

Pre zamestnávateľa platí, že aj o tomto príjme bude povinný po skončení roka zamestnancovi vystaviť potvrdenie, a pre zamestnanca, že ho bude musieť uviesť do daňového priznania alebo počítať s ním v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. 

Príklad č. 2: 

Zdanenie odmeny pri podpísanom vyhlásení k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti za účelom uplatnenia nezdaniteľnej sumy základu dane a daňového bonusu na dve deti. Výška odmeny je 3 200 Sk. 

Hrubý príjem 

3 200 Sk 

= Čiastkový základ dane 

3 200 Sk 

- Nezdaniteľná suma 

- 6 736 Sk 

= Zdaniteľná mzda 

Preddavok na daň 

Daňový bonus na výplatu 

+ 800 Sk 

Čistý príjem 

4 000 Sk (3 200 + 800) 

Aj tento príjem nie je daňovo vyrovnaný. Platí to isté, čo v predchádzajúcom príklade. 

Ak za rok nebude mať tento zamestnanec zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, tak tento uplatnený daňový bonus sa mu ponechá, ale za mesiace, za ktoré nemal naň nárok (nemal príjmy alebo len v nedostatočnej výške), nárok mať nebude (4 800 Sk na každé vyživované dieťa ako ročný daňový bonus). Za „zvyšné“ mesiace si bude môcť nárok na bonus uplatniť druhý daňovník (druhý rodič). 

Ak tento zamestnanec dosiahne požadovanú ročnú výšku zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, bude mať nárok na plný daňový bonus, t. j. v tomto prípade 9 600 Sk (4 800 x 2), ak deti budú spĺňať potrebné podmienky celý rok a ak si nárok neuplatní súčasne aj druhá oprávnená osoba. 

Príklad č. 3: 

Zdanenie odmeny v prípade, ak zamestnanec nepodpíše vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti. Výška odmeny je 3 200 Sk. 

Hrubý príjem 

3 200 Sk 

= Čiastkový základ dane 

3 200 Sk 

= Zdaniteľná mzda 

3 200 Sk 

Preddavok na daň (19 %) 

  608 Sk 

Čistý príjem 

 2 592 Sk (3 200 - 608) 

Ak tento príjem bol preddavkovo zdanený, bude ho musieť, rovnako ako v ostatných predchádzajúcich prípadoch, zamestnávateľ uviesť do potvrdenia o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti a zamestnanec s ním musí počítať po skončení roka. Preddavok na daň vo výške 608 Sk sa mu započíta do celoročnej daňovej povinnosti. 

Ak celkové príjmy tohto zamestnanca za rok 2004 budú nižšie ako 80 832 Sk, tak sa mu tento preddavok na daň vráti vo forme preplatku na dani (buď v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo pri podaní daňového priznania). 


Pracovný list 


Kto, čo? 

Ako? 

Na základe 

Uchádzač o zamestnanie môže pracovať 

Na základe dohody o vykonaní práce, ak týždenne: 

– výkon práce je do 16 hodín a 

– príjem najviac 800 Sk 

§ 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. 

Zdanenie príjmu na dohodu o vykonaní práce 

Podľa všeobecných pravidiel – vždy mesačnými preddavkami na daň (19 %) 

§ 35 zákona č. 595/2003 Z. z. 

Zdanenie príjmu na dohodu o vykonaní práce, ak zamestnanec podpíše vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti 

Schéma výpočtu preddavku na daň: 

Hrubý príjem 

= ČZD 

- Nezdaniteľná suma (6 736 Sk) 

= Zdaniteľná mzda 

Preddavok na daň (19 %) 

- Daňový bonus (ak je príjem vyšší ako 3 040 Sk) 

= Znížený preddavok na daň alebo daňový bonus na výplatu 

§ 35 ods. 5 a ďalších ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. 

Zdanenie príjmu na dohodu o vykonaní práce,
ak zamestnanec nepodpíše vyhlásenie
k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti 

Schéma výpočtu preddavku na daň: 

Hrubý príjem 

= ČZD 

= Zdaniteľná mzda 

Preddavok na daň (19 %) 

§ 35 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. 

Hlavné daňové povinnosti zamestnávateľa 

Vykonať odvod zrazeného preddavku na daň daňovému úradu 

Viesť mzdový list 

Vystaviť o príjme potvrdenie na účely daňového priznania alebo ročného zúčtovania 

Príjem uviesť v štvrťročnom prehľade a ročnom hlásení 

§ 35 ods. 6§ 39 ods. 1, 2, 5, 69 zákona č. 595/2003 Z. z.