Oslobodenie príjmov právnických osôb


Anotácia:
Vzhľadom na zvýšené administratívne náklady tak na strane daňovníka, ako aj na strane daňového úradu existujú príjmy, ktoré sú síce predmetom dane, ale svojou osobitosťou vzhľadom na povahu sú od dane oslobodené. V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) je oslobodeným príjmom venovaný § 13. Sú tu vymedzené príjmy – výnosy, ktoré sa vzťahujú na tuzemské právnické osoby, ale aj právnické osoby so sídlom v členských štátoch Európskej únie, platby za licenčné poplatky v súlade so smernicou č. 2003/49/ES z 3. 6. 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov, príjmy plynúce vo forme grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv a výnosy zo štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, ale aj výnosy daňovníkov, ktorí nie sú založení ani zriadení za účelom podnikania.

Popis článku

Názov: Oslobodenie príjmov právnických osôb
Titul: Daňový a účtovný poradca podnikateľa
Ročník: 2005
Číslo: 12
Strana: 52-72
Dátum právneho stavu [od]: 1. 1. 2005
Dátum právneho stavu [do]: 28. 2. 2008

Autori:

kolektív


Cieľom tohto príspevku je zanalyzovať: 

1.    ktorých právnických osôb sa oslobodenie týka, 

2.    aký príjem je od dane oslobodený. 

1.    Daňové subjekty, ktorých sa oslobodenie týka 

Oslobodenie príjmov právnických osôb od daňovej povinnosti sa týka: 

a)    tuzemských právnických osôb, 

b)    právnických osôb so sídlom v členských štátoch Európskej únie, 

c)    organizácií, ktoré nie sú založené a zriadené za účelom podnikania. 

Osobitnú a najväčšiu skupinu oslobodených príjmov tvoria príjmy, ktoré plynú právnickým osobám, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, ale ktorých predmet činnosti je zameraný na verejnú a osobnú spotrebu, ochranu zvierat, rozvoj kultúry, športu, na podporu vzdelávania dospelých a mládeže, na ochranu zdravia, na financovanie vedy, na bezpečnosť obyvateľstva, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne a náboženské účely a podobne. Vymedzenie predmetu činnosti organizácií nezriadených na podnikanie sa označuje ako ich hlavná činnosť – ako ich základné poslanie a je obsahom zriaďovacích zmlúv, zriaďovacích listín, stanov, štatútov a iných podobných dokumentov. Na daňové účely nie je rozhodujúce, či právnická osoba je alebo nie je zapísaná v obchodnom registri, pretože právnické osoby vznikajú aj podľa iných predpisov ako je Obchodný zákonník, napr. podľa: 

    • osobitného zákona – zákon o Slovenskej televízii, zákon o Slovenskom rozhlase,  

    • registráciou na orgáne štátnej správy, napr. občianske združenia na Ministerstve vnútra SR, 

    • rozpočtové a príspevkové organizácie zriaďujú orgány štátnej správy alebo obce a vyššie územné celky. 

Daňovníkmi nezaloženými a nezriadenými na podnikanie sú podľa § 12 ods. 3 ZDP

    záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu
    Právnym predpisom, ktorý upravuje záujmové združenie právnických osôb, je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a to v § 20f až § 20j.
    Záujmové združenie právnických osôb sa zakladá za účelom ochrany záujmov združovateľov alebo na dosiahnutie iného účelu. Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi alebo schválenie založenia združenia sa odsúhlasí na ustanovujúcej členskej schôdzi. 

    profesijné komory s povinným alebo nepovinným členstvom, napr.:
    Slovenská obchodná a priemyselná komora – bola založená v zmysle zákona č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov. Komora poskytuje služby svojim členom v súvislosti s činnosťou, pre ktorú vznikla. Členstvo v tejto komore vzniká na základe dobrovoľného rozhodnutia daňového subjektu a výšku členského príspevku schvaľuje zhromaždenie SOPK.
    Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora – založená podľa zákona č. 30/1992 Zb., Slovenská komora daňových poradcov vznikla podľa zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch v znení neskorších predpisov, Slovenská lekárska komora, Slovenská komora audítorov, ktoré sú zriadené podľa osobitného zákona, ale aj komory, kde nie je členstvo povinné.  

    občianske združenia vrátane odborových organizácií – ktoré boli založené na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona občania majú právo zakladať rôzne spolky (Spolok svätého Vojtecha), spoločnosti (vedecká spoločnosť, odborná spoločnosť), zväzy (Zväz podnikateľov, Zväz záhradkárov, Zväz poľovníkov, rybárov), hnutia (Hnutie na ochranu zvierat), kluby (Klub spoločenského tanca, Klub zberateľov poštových známok, Klub veteránov, športové kluby a pod.) a organizácie zamestnávateľov, pre ktoré platí to isté čo pre odborové organizácie.
    Register občianskych združení vedie Ministerstvo vnútra SR. Súčasťou návrhu na registráciu sú stanovy, v ktorých musí byť uvedený názov združenia, sídlo, cieľ činnosti, orgány združenia, určenie funkcionárov oprávnených konať v mene združenia, zásady hospodárenia. Občianske združenie môže v rámci svojich stanov zriadiť organizačné jednotky, ktoré majú oprávnenie konať vo vlastnom mene. Pokiaľ však takéto organizačné zložky nepodliehajú evidencii (registrácii) podľa zákona o združovaní občanov ani iného zákona ako osobitného predpisu, resp. vykonávacieho predpisu, nie je možné považovať ich za daňovníkov – právnickú osobu. 

    politické strany a politické hnutia založené na základe zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach

    štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti – v zmysle zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností sú uznané iba tie, ktoré spĺňajú podmienky tohto zákona. 

    spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov
    Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len spoločenstvo vlastníkov) je špecifickou formou právnickej osoby, ktorú definuje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVB). Podstatné zmeny týkajúce sa právnej úpravy spoločenstva vlastníkov do praxe uviedla novela tohto zákona uverejnená v čiastke 155 Zbierky zákonov pod č. 367/2004 dňa 27. mája 2004 s účinnosťou od 1. júla 2004. 

    pozemkové spoločenstvá – zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách S účinnosťou od 1. septembra 1995 upravuje tento zákon vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev. Spoločenstvo podľa § 9 citovaného zákona môže vzniknúť ako spoločenstvo s právnou subjektivitou alebo ako spoločenstvo bez právnej subjektivity. Spoločenstvo s právnou subjektivitou je právnickou osobou a príjmy dosiahnuté týmto spoločenstvom, ak nie sú od dane oslobodené, podliehajú režimu právnických osôb. 

    obec je v zmysle § 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov správny celok Slovenskej republiky, ktorý združuje osoby, ktoré majú na jeho území trvalý pobyt. Svoje potreby obec financuje ( § 7) predovšetkým z  vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu, ako aj z ďalších zdrojov. Medzi vlastné príjmy obce patria: 

1.    výnosy z miestnych daní a z miestnych poplatkov, 

2.    nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií, 

3.    výnosy z finančných prostriedkov obce, 

4.    sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou, 

5.    dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce, 

6.    podiely na daniach v správe štátu, 

7.    dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte a dotácie zo štátnych fondov, 

8.    ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu, 

9.    účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce, 

10.    prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel, 

11.    iné príjmy. 

a)    poskytovanie zdravotnej starostlivosti

b)    poskytovanie humanitnej starostlivosti, 

c)    na rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, 

d)    na doplnkové vzdelávanie detí a mládeže vrátane organizovania telesnej výchovy pre deti a mládež, 

e)    na tvorbu životného a ochranu životného prostredia, 

 f)    na poskytovanie sociálnych služieb

    daňovníci, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli, ustanovenie sa vzťahuje na tie právnické osoby, ktoré priamo v § 12 ods. 3 ZDP nie sú vymenované, ale vznikli ako nezisková organizácia na základe osobitného predpisu. 

    za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania (napr. telovýchovné kluby – hokejové, futbalové, volejbalové), zriadené ako akciové spoločnosti, ale nie za účelom podnikania. 

Obchodný zákonník umožňuje vznik obchodných spoločností (s. r. o., a. s.), ktoré môžu byť založené aj za iným účelom ako podnikanie, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje (§ 56 Obchodného zákonníka). Podľa zákona o dani z príjmov sa však tieto neziskové spoločnosti nepovažujú za daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, to znamená, že majú postavenie bežných podnikateľských subjektov, t. j. vzťahuje sa na nich všeobecné vymedzenie predmetu dane z príjmov právnickej osoby. 

Tieto všetky vyššie vymenované organizácie – právnické osoby, majú jedného spoločného ukazovateľa, nie sú zriadené za účelom podnikania a ak podnikajú, je to iba doplnkový zdroj na podporu ich hlavnej činnosti. Predmetom dane sú potom iba príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť. 

2.    Aký príjem je od dane oslobodený  

Podľa § 13 ods. 1 zákona o dani z príjmov predmetom dane sú príjmy z činnosti, na účel ktorej títo daňovníci vznikli a ktorá je ich základnou činnosťou, vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP. V rozpočtových organizáciách sú od dane oslobodené aj príjmy z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu a príjmy z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP(bývalá osobitná sadzba dane).  

Keď vychádzame zo všeobecnej definície, čo je predmetom dane, tak predmetom dane z príjmov právnických osôb je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania so všetkým majetkom daňovníka, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, vymedzených v § 12 ods. 2 ZDP. Príjmom je peňažné aj nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. 

 Výnimku z tejto definície majú daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania, pretože títo daňovníci nie sú zdaňovaní z príjmov z podnikania, ale predmetom dane sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť. V každom prípade však zdaneniu podlieha príjem z predaja majetku, príjem z reklám, príjem z členských príspevkov a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP

Pri subjektoch, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania, zákon nežiada zdanenie všetkých príjmov, ktoré sú predmetom dane, ale časť týchto príjmov zákon od dane oslobodzuje. 

Medzi oslobodené príjmy vyššie vymenovaných daňových subjektov sa nezapočítavajú príjmy, ktoré sa zdaňujú osobitnou sadbou dane podľa  § 43 ZDP. Medzi takto zdanené príjmy patrí úrok, výhra alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov a výnosy z podielových listov, výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov. V zmysle§ 43 ods. 6 citovaného zákona o dani z príjmov je daňová povinnosť splnená, ak je daň vybraná platiteľom dane za daňovníka, ktorým je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie a ak táto daň bola včas a v správnej výške odvedená. V zmysle § 43 ods. 10 ZDP zrážku je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie.  

 PRÍKLAD č. 1: 

Športový klub má uložené finančné prostriedky na bežnom účte v komerčnej banke. Úroky plynúce z tohto vkladu zráža banka. Športový klub ich nezapočítava na svoju celkovú daňovú povinnosť, zrazená daň bankou je v tomto prípade vysporiadaná.
 

U daňovníkov, ktorí neboli zriadení alebo založení za účelom podnikania, sú podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP od dane oslobodené: 

1.    príjmy, ak plynú z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, 

2.    u všetkých daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania naviac sú oslobodené aj príjmy, ktoré neziskové organizácie dosiahnu z iných činností (napr. z podnikateľských aktivít, z prenájmu, z predaja majetku, príjmy z reklám, príjmy z členských príspevkov), ak za zdaňovacie obdobie nepresiahnu hranicu 300 000 Sk. 

Do limitu 300 000 Sk za započítava aj zisk z realizovaného predaja takého druhu majetku, ktorý bol daňovníkom využívaný na výkon jeho činnosti. Pri predaji majetku, ktorý bol využívaný pri podnikateľských aktivitách, sa vychádza z ceny, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenej o preukázateľné výdavky vynaložené na rekonštrukcie a modernizácie tohto majetku, zníženej o daňové odpisy uplatnené v daňových výdavkov. Ak právnická osoba nezaložená a nezriadená na podnikanie predáva majetok, ktorý nepoužívala  na činnosť, z ktorej sú príjmy predmetom dane, je súčasťou základu dane rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho rekonštrukciu a modernizáciu ( § 17 ods. 16 ZDP). 

K oslobodeným príjmom sa priraďujú aj výdavky, a to v takom istom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahrnovaným do základu dane. 

 PRÍKLAD č. 2: 

Futbalový zväz za zdaňovacie obdobie dosiahol príjmy z prenájmu a z reklám, ktoré podliehajú zdaneniu vo výške 350 000 Sk. V súlade s § 13 ods. 1 písm. c) ZDP u organizácií, ktoré nie sú podnikateľské subjekty, príjmy do 300 000 Sk sú od dane oslobodené a dani bude podliehať len suma 50 000 Sk. K oslobodeným príjmov je možné uznať prislúchajúce výdavky, ktoré vypočítame podľa nižšie uvedených pravidiel. Na vykonanú reklamu a prenájom má futbalový zväz preukázateľné výdavky vo výške 280 000 Sk. 

Výpočet: 

Suma oslobodených príjmov 300 000 : k celkovým príjmom 350 000 x 100 = 85,71 %. 

Suma vynaložených výdavkov 280 000 x 85,71 % = 239 988 Sk, suma výdavkov priradených k oslobodeným príjmom 

280 000 - 239 988 = 40 012, suma výdavkov priradených k príjmom, ktoré podliehajú zdaneniu. 

Základom dane je: 

Príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu                                 50 000 Sk 

- výdavky priradené k zdaňovaným príjmom              40 012 Sk 

základ dane                                                                         9 988 Sk 

 PRÍKLAD č. 3: 

Činnosť „Združenia rodičov a priateľov školy“ je zameraná na podporu talentovaných detí a mládeže. V roku 2004 zorganizovalo toto združenie výstavu detských kresieb spojenú s predajom týchto kresieb. Tržby z predaja predstavovali sumu 150 000 Sk. Tržby zo vstupného predstavovali 53 000 Sk. Výdavky spojené s organizovaním výstavy preukázateľne vynaložené boli vo výške 86 000 Sk. Okrem toho združenie prenajímalo budovu, ktorú má vo vlastníctve a tržby z prenájmu boli vo výške 380 000 Sk. Výdavky na údržbu a správu budovy spolu s médiami boli vyčíslené vo výške 135 000 Sk. Združenie v roku 2004 malo príjmy z 2 % dane poukázané vo výške 23 500 Sk. 

Ako bude „Združenie“ zdaňovať tieto príjmy? 

Príjmy z 2 % dane vo výške 23 500 Sk nie sú predmetom dane a nebudú sa zdaňovať. 

Keďže tržby zo vstupného súvisia s hlavným poslaním združenia, budú od dane oslobodené. Okrem toho tržby z ostatných činností do 300 000 Sk spadajú tiež pod oslobodené príjmy. 

Potom z celkových vykázaných tržieb vo výške 583 000 Sk, príjmy vo výške 353 000 Sk predstavujú čiastku pre oslobodenie. 

K oslobodeným príjmom priraďujeme aj výdavky, ktoré nie sú uznané pre vyčíslenie základu dane. Z podnikateľských činností sú oslobodené príjmy vo výške 300 000 Sk. 

Pomer oslobodených príjmov z podnikateľskej činnosti k celkovým príjmom 300 000 : 583 000 = 51,45 %. 

Celkové vynaložené výdavky boli vo výške 221 000 Sk. 

Celkové výdavky 221 000 x 51,45 % = 113 704 Sk sú výdavky priradené k oslobodeným príjmom a nezahŕňajú sa do základu dane. 

Výpočet základu dane: 

Príjmy, ktoré združenie je povinné zdaniť, predstavujú čiastku         230 000 Sk 

a priradené výdavky sú vo výške                                                              107 296 Sk 

Základ dane                                                                                                  122 704 Sk 

Sadzba dane pre právnické osoby nezriadené na podnikanie sa neodlišuje od sadby pre podnikateľov a za rok 2004 (a na rok 2005, ak nedôjde k zmene) je vo výške 19 % zo základu dane. 

Daňová povinnosť za rok 2004 pre združenie je vo výške 23 300 Sk. Daňová povinnosť je nižšia než 50 000 Sk a na zdaňovacie obdobie roka 2005 nevzniká ani povinnosť platenia preddavkov pre združenie podľa § 42 ods. 3 ZDP

Výpočet základu dane, ak súčasťou limitu oslobodených príjmov je aj zisk z predaja majetku 

Do limitu oslobodených príjmov 300 000 Sk sa pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, započítava iba rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie, t. j. do limitu 300 000 Sk sa zahŕňa zisk z predaja majetku. Z toho titulu je trochu zložitejší výpočet výdavkov nezahrnovaných do základu dane, ktoré sa priraďujú k oslobodeným príjmom, ak súčasťou zdaňovaných príjmov je aj príjem z predaja majetku. 

Vzhľadom na to, že pri predaji majetku sa do sumy oslobodených príjmov zahŕňa len zisk z predaja tohto majetku, k výdavkom priradeným k oslobodeným príjmom sa priraďuje cena obstarania predaného majetku (v prípade, ak majetok nebol odpisovaný) alebo zostatková cena, ak majetok odpisovaný bol. 

 PRÍKLAD č. 4: 

Záhradkársky zväz predal traktor, ktorý využívali členovia v zväze na úpravu svojich záhradiek, za 120 000 Sk. Obstarávacia cena traktora bola 100 000 Sk. Záhradkársky zväz nemal žiadne iné príjmy. Zisk z predaja vo výške 20 000 Sk spadá do limitu 300 000 Sk a nepodlieha zdaneniu. 

 PRÍKLAD č. 5: 

Občianske združenie Krásny život za zdaňovacie obdobie roku 2004 dosiahlo celkové príjmy z predaja majetku a z inej činnosti vo výške 780 000 Sk. Na dosiahnuté príjmy má preukázateľne vynaložené výdavky vo výške 540 000 Sk.  

V celkových príjmoch má zahrnutý príjem z predaja osobného automobilu vo výške 150 000 Sk (automobil nebol používaný v súvislosti s podnikateľskými aktivitami). Zostatková cena, ktorá je súčasťou celkových výdavkov, bola vo výške 100 000 Sk. 

Do limitu oslobodených príjmov 300 000 Sk sa premieta len zisk z predaja majetku. 

Celkové príjmy a výdavky očistíme o príjem z predaja auta a o zostatkovú cenu auta. 

Potom príjmy pre zdanenie predstavujú 630 000 Sk                                                             (780 000 - 150 000 = 630 000). 

Výdavky znížené o zostatkovú cenu 440 000 Sk                                                                   (540 000 - 100 000 = 440 000). 

Oslobodená časť príjmov 300 000 Sk, znížená o zisk z predaja 50 000, predstavuje sumu 250 000 Sk. 

- oslobodená časť príjmu znížená o zisk z predaja                                                                                                  250 000 Sk 

- príjmy znížené o zisk z predaja                                                                                                                                  730 000 Sk 

Pomer oslobodenej časti príjmu k celkovému príjmu                                                               250 000 : 730 000 = 34,25 %. 

Výdavok k oslobodeným príjmom predstavuje 34,25 %, čo zo sumy 440 000 Sk predstavuje čiastku        150 700 Sk. 

Výpočet základu dane:                                                                            730 000 - 250 000 = 480 000 (príjem pre zdanenie) 

Výdavky k zdaneným príjmom                                                                                                440 000 - 150 700 = 289 300 Sk 

Základ dane                                                                                                                                                                      190 700  Sk 


Ak zisk z predaja majetku je nižší, ako je suma oslobodených príjmov vo výške 300 000 Sk, uplatnené výdavky v základe dane (znížené o sumy predaného majetku zahrnované do výdavkov pri predaji) sa prepočítajú rovnakým pomerom, ako je pomer oslobodenej časti príjmu zníženej o zisk z predaja majetku k úhrnu príjmov (vrátane oslobodzovanej sumy) znížených o zisk z predaja majetku. 

Ak zisk z predaja majetku presahuje limit oslobodzovaných príjmov 300 000 Sk, vylúči sa z celkových výdavkov len hodnota majetku zahrnovaná do výdavkov pri jeho predaji, cena obstarania, prípadne zostatková cena predávaného majetku. 

 PRÍKLAD č. 6: 

Stredné odborné učilište predalo strojné zariadenia na testovanie nákladných automobilov za sumu 530 000 Sk, pričom obstarávacia cena zariadenia bola vo výške 100 000 Sk. V čase obstarania testovacie zariadenie nebolo funkčné. V rámci odbornej výchovy zariadenie učni opravili a škola ho odpredala. Zisk z predaja testovacieho zariadenia bol vo výške 430 000 Sk. Po odpočítaní sumy 300 000 Sk, ktorá je od dane oslobodená, pre zdanenie ostáva suma 130 000 Sk bez uplatnenia ďalšieho výdavku. 

Uvažujme o tom, že strojné zariadenie si nevyžadovalo len bežnú opravu, ale bolo aj technicky zhodnotené a zmodernizované s celkovými nákladmi vynaloženými na rekonštrukciu vo výške 185 000 Sk. Zdaneniu by podliehala len suma 245 000 Sk.  

Obstarávacia cene vo výške 100 000 Sk by sa zvýšila o výdavky na rekonštrukciu vo výške 185 000 Sk. Zisk z predaja tohto strojného zariadenia by bol vo výške 245 000 Sk. 

(530 000 - 285 000 = 245 000 Sk). 

Pri prvej alternatíve, keby škola dosiahla aj iné príjmy, napr. z prenájmu vo výške 50 000 Sk s preukázateľnými výdavkami 30 000 Sk, zdaneniu by podliehal len príjem 180 000 Sk (130 000 Sk zisk z predaja a 50 000 Sk príjem z prenájmu), pričom výdavky by boli uznané vo výške 30 000 Sk. Základ dane by činil 150 000 Sk.  

Pri druhej alternatíve je zisk z predaja strojného zariadenia vo výške auta 245 000 Sk a príjem z prenájmu vo výške 50 000 Sk, celková hranica zdaniteľných príjmov je 295 000 Sk, čo neprekročí limit oslobodených príjmov 300 000 Sk. Učilište nebude mať žiadnu daňovú povinnosť. 

Oslobodenie príjmov rozpočtových a príspevkových organizácií 

Rozpočtové a príspevkové organizácie majú príjmy od dane oslobodené, ak sú dosiahnuté z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na splnenie jej základného poslania, Rozpočtové organizácie, ak majú príjmy z prenájmu zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, tieto sú od dane oslobodené. Do konca roku 2003 sa toto oslobodenie týkalo aj príspevkových organizácií. Vzhľadom na to, že bol novelizovaný zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, ktorým sa zrušila možnosť dodatočného odvodu zriaďovateľovi vo výške 50 % z vytvoreného výsledku hospodárenia, príjmy z prenájmu sa zdaňujú ako súčasť vedľajšej hospodárskej činnosti – teda ako príjmy z podnikateľských aktivít. Príjmy z prenájmu, aj keď sú zahrnuté v príspevku zriaďovateľa, príspevková organizácia nemá od dane oslobodené. 

 PRÍKLAD č. 7: 

Stredné odborné učilište je rozpočtovou organizáciou, ktorá bola zriadená vyšším územným celkom. Rozpočet na činnosť učilišťa je naplánovaný vo výške 1 500 000 Sk. V rozpočte je zahrnutý aj predpokladaný príjem z prenájmu priestorov, ktoré sa prenajímajú podnikateľským subjektom vo výške 300 000 Sk. V priebehu roku však príjmy z prenájmu boli v skutočnosti vo výške 750 000 Sk. Výdavky na prevádzku učilišťa boli vyčíslené vo výške 1 800 000 Sk a rok učilište  ukončilo so ziskom 150 000 Sk. 

Príjmy z prenájmu vo výške 450 000 Sk prevyšujúce príjmy, ktoré boli zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa, však podliehajú zdaneniu. 

Podľa § 13 ods. 1 písm. e) ZDP sú príjmy vo výške 300 000 Sk za jedno zdaňovacie obdobie od dane oslobodené. Ak však takto vymedzené príjmy presiahnu hranicu 300 000 Sk do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu, v našom prípade 150 000 Sk. K oslobodeným príjmom učilište priradí výdavky v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahrnovaným do základu dane. 

V našom konkrétnom príklade pri výpočte základu dane budeme postupovať nasledovne: 

  • celkové dosiahnuté príjmy 1 950 000 Sk (rozpočet zriaďovateľa 1 500 000 + 450 000 naviac príjmy z prenájmu), 
  • suma oslobodených príjmov 1 800 000 Sk (plánovaný rozpočet zriaďovateľa 1 500 000 Sk + 300 000 Sk naviac príjmy z prenájmu), 
  • preukázateľné výdavky vynaložené na celkové príjmy 1 800 000 Sk. 

Pri prepočte oslobodených príjmov na zdanenie vychádzame z príjmov z prenájmu, ktoré nie sú v rozpočte zriaďovateľa. 

300 000 : 1 950 000 % = 15,38 

Výpočet výdavkov k oslobodeným príjmom                         1 800 000 x 15,38 = 276 840 Sk 

Celkové výdavky na dosiahnuté príjmy sú v sume         1 800 000 x 15,38 % = 276 840 Sk 

Výpočet základu dane 300 000 Sk oslobodené príjmy - 276 840 Sk výdavky priradené k oslobodeným príjmom = základ dane vo výške 23 160 Sk základ dane. 

Daňová povinnosť za rok 2004 bola vo výške 23 160 x 19 % = 4 400 Sk. 

3.    Oslobodenie príjmov v konkrétnych organizáciách 

Oslobodené sú príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí [ § 13 ods. 1 písm. b) ZDP]. 

Obec, ako vyplýva zo zákona o obecnom zriadení, nie je založená na podnikanie, ale plní viaceré funkcie vyplývajúce nielen zo základného poslania, ale aj z činnosti hospodárskeho charakteru. Potom príjmy dosiahnuté z hospodárskej činnosti nie sú od dane oslobodené, ale podliehajú zdaneniu za predpokladu, že sú vyššie ako 300 000 Sk. Obce i oproti ostatným nepodnikateľským subjektom majú ešte jednu výhodu v tom, že príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí sú od dane oslobodené. Netreba však zabudnúť, že výdavky vynaložené v súvislosti s oslobodenými príjmami nie sú daňovo uznané. 

 PRÍKLAD č. 8: 

Obec Na čistinke má v majetku kultúrny dom, ktorý riadi odbor kultúry MsÚ (prevádzka kultúrneho domu nemá právnu subjektivitu). Má príjmy za šatňu, biliard, knižnicu, kino, divadlo. Na základe zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov má obec na usporiadavanie kultúrnych, športových a spoločenských podujatí vybavené živnostenské oprávnenie. Okrem toho v kultúrnom dome usporiadava rôzne spoločenské zábavy pre dospelých a diskotéky pre mládež, zabezpečuje svadby pre občanov. V prípade, že by na usporiadanie svadby prepožičala svadobčanom priestory v kultúrnom dobe, príjmy za prenájom by boli od dane oslobodené. 

Vo vlastníctve obce sú lesy a pozemky. Pozemky prenajíma pre samostatne hospodáriacich roľníkov a vyťažené drevo z lesov predáva obec sama. 

Ako bude obec zdaňovať svoje príjmy? 

Keďže usporiadavanie rôznych spoločenských akcií je predmetom podnikania, príjmy z usporiadaných akcií podliehajú zdaneniu spolu s príjmami, ktoré obec získa za predaj drevnej hmoty z lesa. Zdaňuje však len príjmy, ktoré prekročia hranicu 300 000 Sk v jednom zdaňovacom období. Príjmy z prenájmu pozemkov, ktoré sú majetkom obce, sú od dane oslobodené. K oslobodeným príjmom sa priraďujú preukázateľné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie.
 

Od roku 2004 sa príjem z predaja majetku a prenájmu majetku vyšších územných celkov tiež od dane oslobodzuje. 

 PRÍKLAD č. 9: 

Vyšší územný celok predáva napr. nefunkčné budovy materských škôlok, sklady civilnej obrany, nepotrebné pozemky. Bez ohľadu na výšku dosiahnutých príjmov z predaja majetku celý dosiahnutý príjem je od dane oslobodený.
 

Oslobodené sú príjmy štátnych fondov, príjmy Úradu pre finančný trh a príjmy Fondu ochrany vkladov [ § 13 ods. 1 písm. c) ZDP], ktoré sú ustanovené ako zdroj príjmov podľa osobitných predpisov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou dane podľa § 43 ZDP. Od dane sú oslobodené len tie príjmy štátnych fondov, ktoré sú ako ich príjmy uvedené v osobitných zákonoch, na základe ktorých vznikli. To znamená, ak by štátny fond mal aj iné príjmy nevymedzené predpisom, nie sú také príjmy oslobodené od dane. 

V zmysle § 13 ods. 1 písm. d) sú od dane oslobodené príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty. 

Toto ustanovenie sa týka len tých subjektov, na ktoré bol vyhlásený konkurz. Konkurznou podstatou je majetok podliehajúci konkurzu v zmysle citovaného zákona. Ide o majetok, ktorý patrí dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu súdom, ale aj majetok, ktorý dlžník nadobudol v čase konkurzného konania. Patria tu veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Pod speňažovaním sa rozumie predaj na dražbe alebo predaj mimo dražby. Konkurzná podstata zahŕňa prakticky všetok speňažiteľný majetok úpadcu, ale od dane je oslobodený len ten, ktorý bol predaný. Ak firma v konkurze majetok prenajíma, alebo ďalej s ním podniká, príjmy z použitia majetku nepatria do príjmov z predaja majetku, ktorý je v konkurznej podstate a tieto podliehajú zdaneniu. Na zdanenie sa započítavajú aj príjmy z úrokov či bežných účtov alebo vkladových účtov. Všetky príjmy zvyšujú základ dane. 

 V súvislosti s oslobodenými príjmami od dane je potrebné si uvedomiť dôležitú zásadu v tom, že daňovník je povinný vylúčiť zo základu dane tie výdavky, ktoré sú vynaložené na oslobodené príjmy. 

 PRÍKLAD č. 10: 

Firma Bumerang je v konkurze a správca konkurznej podstaty predáva na dražbe majetok úpadcu. Tržby z predaja majetku, ktorý je zahrnutý v konkurznej podstate, dosiahli výšku 2 800 000 Sk. Zostatková cena predaného majetku bola v úhrne vo výške 1 350 000 Sk. 

Z výsledku hospodárenia za obdobie konkurzu sa príjmy vo výške 2 800 000 Sk z predaja majetku vylúčia zo základu dane – sú od dane oslobodené.
 

Oslobodené sú príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.  

Vyrovnanie je z právneho hľadiska dohoda medzi dlžníkom a veriteľom, ktorá vznikne na základe zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a musí byť schválené súdom. 

V zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ak na základe súdneho rozhodnutia o potvrdení vyrovnania dlžník včas svoje povinnosti splní, zaniká mu povinnosť splniť svojim veriteľom časť záväzku, na ktorého plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania. Na základe dohody si veriteľ nebude uplatňovať vo vyrovnávacom konaní svoju pohľadávku. To znamená, že záväzok dlžníka zaniká úplne s tým, že tú časť, ktorá nebola uhradená, sa účtovne premieta do mimoriadnych výnosov na účet 688 – Ostatné finančné výnosy, čím sa zvyšuje hospodársky výsledok, avšak tieto výnosy sa do základu dane nepremietajú a v zmysle § 13 ods. 1 písm. d) sú od dane oslobodené. Je logické, že v procese vyrovnania ekonomická situácia dlžníka nie je priaznivá, preto jeho príjem, ktorý mu vzniká pri odpise záväzku, je od dane oslobodený. 

Novela zákona č. 659/2004 Z. z.ZDP účinná od 1. januára 2005 upravuje aj to, že rovnaký postup sa uplatní aj pri odpise záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi, to znamená, že veritelia neuplatnili postup podľa zákona o konkurze a vyrovnaní a v zákonnej lehote neprihlásili včas svoje pohľadávky do konkurznej podstaty. Tieto záväzky pri ich odpise – zaúčtovaní do výnosov sú u daňovníka v konkurze od dane oslobodené. 

Rovnaký postup sa uplatní aj pri odpise záväzkov u daňovníka: 

    • ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, 

    • ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. 

 PRÍKLAD č. 11: 

Voči firme Jupiter, s. r. o., v konkurze je začaté nútené vyrovnanie. Firma Mars má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 250 000 Sk. Na základe súdneho vyrovnania firma Jupiter zaplatí firme Mars 200 000 Sk a 50 000 Sk zaúčtuje do výnosov a považuje ho za príjem oslobodený od dane. 

Firma Jupiter je v konkurze. Jej veriteľ sa o vyhlásení konkurzu však včas nedozvedel a svoju pohľadávku vo výške 1 425 000 Sk do konkurzu neprihlásil. Po ukončení konkurzu firma Jupiter odpíše svoj záväzok zaúčtovaním do výnosov a výnos z odpisu pohľadávky voči veriteľovi, ktorý pohľadávku neprihlásil do konkurznej podstaty, bude od dane oslobodený. 


Podľa § 13 ods. 2 sú od dane oslobodené: 

    výnosy z kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony (napr. za krst dieťaťa, za uzavretie manželstva, za pohreb, sväté prijímanie a pod.), za príspevky členov štátov uznaných cirkví a náboženských spoločností. Zoznam štátom povolených cirkví a náboženských spoločností tvorí prílohu zákona č. 308/1991 Zb. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy nelegálnych cirkví a náboženstiev.  

 PRÍKLAD č. 12: 

Rímskokatolícka cirkev je vlastníkom pozemkov, ktoré sú zapísané na LV cirkvi. Časť týchto pozemkov cirkev dala do prenájmu, z ktorých za jedno zdaňovacie obdobie má príjem 130 000 Sk. Okrem toho má príjmy z predaja Katolíckych novín a náboženskej literatúry vo výške 30 000 Sk. Príjmy za úkony ročne predstavujú 58 000 Sk. 

Od dane sú oslobodené príjmy za úkony vo výške 58 000 Sk a ani príjmy z prenájmu a príjmy z predaja náboženskej literatúry, keďže nepresiahli hranicu 300 000 Sk, nepodliehajú zdaneniu, ale sú od dane oslobodené. Aj keď daňovú povinnosť Rímskokatolícka cirkev nemá, je povinná podať daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 31. 3. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Ak by príjmy z prenájmu a z predaja náboženskej literatúry presiahli hranicu 300 000 Sk, podliehajú zdaneniu s prihliadnutím na výdavky, ktoré boli vynaložené na príjmy oslobodené od dane. 


Podľa § 13 ods. 1 písm. b) ZDP od dane sú oslobodené členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami, občianskymi združeniami, vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami.  

Záujmové združenia právnických osôb zriaďujú právnické osoby s cieľom ochrany záujmov združených právnických osôb alebo aj na dosiahnutie iného účelu, aj keď tento iný účel nie je v zákone vymedzený. Členské príspevky prijaté v záujmových združeniach právnických osôb, občianskych združeniach, vrátane odborových organizácií, politických strán a politických hnutí, sú oslobodené od platenia daní, či ide o povinné alebo nepovinné členstvo. Ide o príspevky, ktoré majú vzťah k príjmom daňovníka. 

Profesné komory združujú členov na báze dobrovoľnosti a komora by mala hájiť potreby združovateľa. Ide o príspevok, ktorý nahrádza nepriamo fakturovanú úhradu za pomoc profesnej komory, ktorá by sa následne mala prejaviť vo zvýšených ekonomických výstupoch platiteľa príspevku, resp. prispieť k jeho správnej ekonomickej informovanosti a orientácii. Predpokladá sa, že platiteľ príspevku bude uhrádzať platby len v tom prípade, pokiaľ je spätná činnosť komory pre daňovníka efektívna. Členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa je podľa § 19 ods. 3 písm. n) ZDP od 1. januára 2005 daňovým výdavkom v limitovanej výške, a to do výšky 0,5 % z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zdaňovacie obdobie každému združeniu, najviac však do výšky 2 000 000 Sk u platiteľa príspevku. Do konca roku 2004 bol daňovým výdavkom príspevok vo výške najviac do 0,35 % z objemu zúčtovaných miezd. V prípade komôr zriadených na základe zákona, kde je členstvo v komore povinné, je príspevok členov komory v plnej výške od dane oslobodený.  

Výška príspevku je určená štatútom či inou podobnou záväznou listinou (zriaďovacia listina, zakladateľská listina) buď stálou čiastkou, alebo pohyblivou odvíjajúcou sa od dosiahnutých príjmov združovateľov alebo od iných ukazovateľov napr. počtu zamestnancov združovateľa a pod. 

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších prepisov je daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. Preplatok sa vracia na žiadosť daňovníka, ale len v prípade, ak ho nemožno použiť na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku inej dane a ak je vyšší ako 100 Sk. Preplatok sa vráti do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o jeho vrátenie. Preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí jedného mesiaca po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. 

Preplatok správca dane nevráti, ak žiadosť o jeho vrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo vyrubiť rozdiel dane. 

Sankčný úrok sa vypočítava podľa nasledujúceho vzorca: 

        Dlžná suma x zákl. úroková sadzba x 3 

Sankčný úrok = –––––––––––––––––––––––––––––––––– x počet dní omeškania  

            365 (366) 

 PRÍKLAD č. 13: 

Daňový subjekt v zdaňovacom období počas roka 2004 platil mesačné preddavky na daň vo výške 45 000 Sk. K 31. 12. 2004 zaplatil do štátneho rozpočtu sumu 540 000 Sk. Z výsledku hospodárenia za rok 2004 mu vznikla strata a z toho dôvodu mu 1. apríla 2005 vznikol preplatok na dani za zdaňovacie obdobie roku 2004 vo výške 540 000 Sk. Spolu s podaním daňového priznania za rok 2004 podal žiadosť správcovi dane o vrátenie zaplatených preddavkov na daňovú povinnosť roku 2004. 

Žiadne iné povinnosti voči daňovému úradu daňový subjekt nemá. 

Správca dane vrátil preplatok s desaťdňovým meškaním. 

               540 000 x 6,1 % x 3 

Výpočet sankčného úroku = –––––––––––––––––– x 10 dní = 2 707 Sk 

           365 dní 


    Podľa § 13 ods. 1 písm. d) oslobodené príjmy sú aj úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov. 

Medzi organizácie podľa § 12 ods. 3 ZDP, ktoré nie sú založené a zriadenie za účelom podnikania, nie je zahrnuté stavebné bytové družstvo. Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založených za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych alebo iných potrieb svojich členov. Teda napriek tomu, že družstvo má charakter podnikateľa, nemusí byť jeho motiváciou podnikanie v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, to znamená, že nemusí byť jeho motiváciou dosahovanie zisku. Teda, ak činnosť bytového družstva spĺňa podmienky nepodnikateľského subjektu podľa Obchodného zákonníka, sú potom aj podľa zákona o daniach z príjmov predmetom zdanenia len príjmy, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť. 

Teda, ak stavebné bytové družstvo má iba príjmy z nájomného za družstevné byty, ktoré sú vo vlastníctve bytového družstva a príjmy z nájomného za družstevné garáže a poplatky za výkon správy vlastných bytov, tieto príjmy sú od dane oslobodené. Keby však stavebné bytové družstvo spravovalo aj cudzie byty, potom poplatky za správu cudzích bytov sú príjmy, ktorými sa dá zisk dosiahnuť a podliehali by zdaneniu. 

Spoločenstvo vlastníkov bytov je organizácia nezriadená za účelom podnikania. 

Hlavným poslaním zriadeného spoločenstva vlastníkov bytov je správa bytov. Úhrady za správu bytov podľa ZDP sú od dane oslobodené [ § 13 ods. 2 písm. d) ].  

Oslobodené nie sú príjmy z činností, ktoré sú podnikaním. Príjmy tohto druhu by však spoločenstvo nemalo dosahovať, pretože možnosť podnikania podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nemá. Spoločenstvo môže dosahovať príjmy z prenájmu a príjmy, z ktorých sa daň vyberá v zmysle § 43 ZDP zrážkovou daňou. 

V zmysle § 10 ods. 2 zákona o ZVB je príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv. 


Príjmy z činností, ktoré sú hlavným poslaním spoločenstva 

Takými sú príjmy za správnu a prevádzkovú réžiu – a sú od dane oslobodené. Z poplatkov za správu bytov spoločenstvo hradí mzdu zamestnanca, ktorý správu vykonáva, odmenu štatutárneho zástupcu, prípadne mzdu domovníka, upratovačky, odmeny orgánov spoločenstva a iné podľa rozhodnutia vlastníkov bytov. 

Spoločenstvo len prijíma úhrady od vlastníkov za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi. 

Spoločenstvo vlastníkov v mene vlastníkov môže prenajímať spoločné nebytové priestory (veľké nevyužité chodby, kočikárne, práčovne, sušiarne, nevyužité pivnice a pod.). 

Príjmy z prenájmu, ktoré plynú do fondu prevádzky, údržby a opráv, nie sú podľa ZDP od dane oslobodené. Zdaňujú sa osobitným spôsobom. Zákon o vlastníctve bytov jednoznačne ukladá, že takéto príjmy sú príjmom fondu prevádzky, tieto príjmy by mali byť príjmom jednotlivých členov spoločenstva, aj keď nie sú im v skutočnosti vyplácané. Sú ponechané ako zdroj financovania nákladov na správu spoločných častí domu. 

 Tieto príjmy zdaňuje spoločenstvo vlastníkov bytov. Spoločenstvo vlastníkov bytov sa stáva platiteľom dane podľa § 43 ods. 14 ZDP a má povinnosť v zmysle § 43 ods. 3 písm. h) ZDP z príjmu z prenájmu nebytových priestorov a spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ak plynú do fondu prevádzky, údržby a opráv daň, vyberať daň zrážkou vo výške 19 %. 

Platiteľ dane – spoločenstvo vlastníkov bytov, je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv. Vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, ak je vybraná platiteľom dane, ktorým je spoločenstvo vlastníkov bytov. 

Spoločenstvo vlastníkov bytov má finančné prostriedky z úhrad od vlastníkov prechodne uložené v peňažnom ústave – banke. Príjmy z úrokov na bežných účtoch sú príjmom osoby, na ktorú je vedený účet v banke alebo inom peňažnom ústave. Z uložených finančných prostriedkov banka pripisuje úroky. V zmysle § 43 ods. 3 písm. a) ZDP sa z úroku vyberá zrážkou, ktorá je vo výške 19 %. Vybraním dane zrážkou za daňovníka, ktorým je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (patrí tu aj spoločenstvo vlastníkov bytov), je daňová povinnosť splnená. 

 PRÍKLAD č. 14: 

Spoločenstvo vlastníkov bytov prenajíma nebytové priestory spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Má spoločenstvo povinnosť zdaniť tieto príjmy aj v prípade, ak za jedno zdaňovacie obdobie neprekročili hranicu 300 000 Sk? 

Príjmy z prenájmu nebytových priestorov, ktoré plynú do fondu prevádzky, údržby a opráv, nie sú príjmami spoločenstva bytov, sú to príjmy vlastníkov bytov a každý vlastník by bol povinný za tieto príjmy podať daňové priznanie každý sám. V záujme zjednodušenia zdaňovania takto dosiahnutých príjmov sa príjmy plynúce do fondu opráv zdaňujú podľa § 43 ods. 14 ZDP


    Oslobodené sú úroky z účtov vyplácané v Štátnej pokladnici. 

Úroky z vkladov Štátnej pokladnice uložených v bankách sú od dane oslobodené od 1. januára roku 2005. Vyplýva to z osobitného postavenia štátnej (rozpočtovej) organizácie, ktorá zabezpečuje podľa zákona č. 291/2003 Z. z. o Štátnej pokladnici v znení neskorších predpisov realizáciu verejného rozpočtu a zároveň centralizáciu rozpočtových príjmov. 

Príjmy z úrokov z vkladov uložených v bankách sú od dane oslobodené. 

Od 1. januára roku 2005 sa rozšíril okruh príjmov, ktoré sú od dane oslobodené a od tohto dátumu sa oslobodenie vzťahuje na výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a registrovaných v zahraničí. 

V súlade s § 13 ods. 2 písm. f) zahraničná právnická osoba, ktorá zabezpečuje pre Slovenskú republiku vyplácanie výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, napr. eurodlhopisov, nebude tieto zdaňovať ani zrážkovou daňou, ani príjemca výnosu nezahrnie tieto do príjmov. 

Podľa prechodných ustanovení § 52 ods. 22 sa ustanovenie o oslobodení výnosov zo štátnych dlhopisov [ § 13 ods. 2 písm. f) ] použije už na štátne dlhopisy, ktoré boli vydané a registrované v zahraničí po 31. decembri 2003, ak k výplate, poukázaniu alebo pripísaniu výnosu dôjde po 31. decembri 2004. 

Hypotekárne záložné listy 

Zákonom č. 538/2004 Z. z. sa k ZDP č. 595/2003 Z. z. s účinnosťou od 14. 10. 2004 doplnilo nové ustanovenie do § 52 ods. 38, podľa ktorého na zdanenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa vzťahuje oslobodenie. 

Hypotekárne záložné listy podľa § 14 zákona o dlhopisoch č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov dlhopisy, ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov z nich je riadne krytá pohľadávkami banky alebo pobočky zahraničnej banky z hypotekárnych úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam alebo je náhradne krytá a má v názve označenie hypotekárny záložný list. Hypotekárne záložné listy môžu vydávať iba banky, ktoré získajú povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov podľa zákona o bankách

Do 14. 10. 2004, kedy bola prijatá vyššie citovaná novela k ZDP, boli príjmy z výnosov z hypotekárnych záložných listov zdaňované zrážkovou daňou vo výške 19 % podľa § 43 ods. 3 písm. i) ZDP aj daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania, Fondu národného majetku SR, Národnej banke SR a daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí na území Slovenska nepodnikajú prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo podnikajú prostredníctvom stálej prevádzkarne, a pritom preukázateľne ide o príjmy, ktoré nie sú spojené s touto stálou prevádzkarňou. Daň vybraná zrážkou sa považuje za splnenie daňovej povinnosti. Od 14. 10. 2004 je výnos z hypotekárnych záložných listoch emitovaných k 31. decembru 2003 oslobodený od dane. 

    Oslobodené je zdanenie úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek a výnosov podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe – daňovníkovi členského štátu Európskej únie [ § 13 ods. 2 písm. g) ] a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka – právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale len ak do dňa výplaty príjmu počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe ak: 

1.    daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu alebo 

2.    konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, 

3.    iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca a zároveň má najmenej 25 % priamy podiel na základom imaní konečného príjemcu tohto príjmu. 

Oslobodenie týchto príjmov nadväzuje na Smernicu Rady č. 2003/48 EC z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmov z úspor vo forme úrokov plynúcich fyzickým osobám. Cieľom Smernice je zabezpečiť, aby tento druh príjmov sa zdaňoval v každom členskom štáte Európskej únie rovnakým spôsobom s tým, že úroky z úspor by sa zdaňovali výlučne len v krajine rezidencie skutočného vlastníka úrokov. Keďže Smernica nadobudne účinnosť až v priebehu roka 2005, oslobodenie vyššie vymenovaných príjmov bude od dane oslobodené až od 1. júla 2005. 

Obdobne aj príjmy uvedené v § 13 ods. 2 písm. i) sa v súlade so Smernicou č. 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov budú od dane oslobodzovať až od 1. mája 2006. Týmto dátumom sa budú oslobodzovať príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu, t. j. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov. V súlade s uvedeným úroky a licenčné poplatky plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, t. j. od právnickej osoby, ktorá má na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť, sa nebudú zdaňovať v prípade, ak ide o prepojené či združené osoby s 25 % podielom na základnom imaní v súlade s vymedzením podľa § 13 ods. 2 písm. g)§ 13 ods. 2 písm. i)

Odplaty za licenčné poplatky sa budú od dane oslobodzovať až od 1. mája 2006. Dovtedy licenčné poplatky vyplácané do zahraničia podliehajú zdaneniu. 

    Oslobodené sú finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. 

V súlade s § 13 ods. 2 písm. h) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, sú oslobodené. V uvedenom prípade sú tieto granty oslobodené od dane aj ak medzinárodná zmluva ich oslobodenie priamo neupravuje. Medzinárodnou zmluvou vznikajú pre zmluvné strany záväzky podľa medzinárodného práva. Správca dane pri posudzovaní oslobodenia príjmov plynúcich z grantu zo zahraničia od dane podľa medzinárodnej zmluvy posudzuje charakter zmluvy predloženej daňovým subjektom, resp. získanej bez súčinnosti s daňovým subjektom. Podľa § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov musí byť medzinárodná zmluva, na základe ktorej sú granty poskytované: 

    • schválená Národnou radou Slovenskej republiky (vyslovenie súhlasu) a aby táto súčasne rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, 

    • ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky a  

    • vyhlásená zákonným spôsobom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. 

Aj pri týchto poskytnutých grantoch platí zásada, že ak sú príjmy od dane oslobodené, ani výdavky nie sú daňovo uznané. 

Podávanie daňových priznaní 

Daňové subjekty, ktoré dosiahli príjmy, ktoré sú predmetom dane, sú povinné v zmysle § 41 ods. 1 ZDP podávať v ustanovenej lehote daňové priznanie. Aj keď im nevznikne daňová povinnosť z titulu toho, že majú príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, daňové priznanie podávajú. 

Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (dary a príjmy z 2 % poukázanej dane), príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP(zrazená daň z úrokov) a príjmy oslobodené od dane – členské príspevky. 

Príspevkové organizácie a rozpočtové organizácie nemusia podať daňové priznanie len v tom prípade, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, len príjmy od dane oslobodené.