podľa zákona č. 548/2010 Z. z.

§ 13 ods. 1 písm. a), b)

Vzťahuje sa výlučne na obce, mestá, VÚC a nimi zriadené rozpočtové organizácie, ktoré prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2011 zdaňujú príjmy z predaja majetku.

" POZNÁMKA
Podľa zákona č. 548/2010 Z. z. podliehali zdaneniu u právnických osôb – obcí, miest, VÚC a nimi zriadených rozpočtových organizácií – aj príjmy z prenájmu ich majetku, ale podľa § 52o ods. 4 zákona č. 548/2011 Z. z. sa tieto príjmy dosiahnuté za zdaňovacie obdobie ukončené 31. 12. 2011 považujú naďalej za príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 13 ods. 1 písm. e) ZDP.

§ 13 ods. 2 písm. j)

U daňovníka, ktorý je povinným účastníkom schémy obchodovania podľa § 2 písm. g) zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorý vykonáva činnosti uvedené v prílohe č. 1 tabuľke A citovaného zákona, sú oslobodené výnosy z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2011 podľa citovaného zákona, a to z dôvodu zaťaženia predmetných výnosov daňou z emisných kvót.

§ 17c ods. 3 písm. c)

Zahrnovanie goodwillu alebo záporného goodwillu do základu dane pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych hodnotách.

§ 19 ods. 2 písm. c) šiesty bod

Daňovým výdavkom zamestnávateľa sú mzdové a pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, okrem cestovných náhrad podľa osobitných predpisov.

" POZNÁMKA
Cestovné náhrady podľa osobitných predpisov sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP.

§ 19 ods. 2 písm. d)

Daňovým výdavkom sú:

• cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. a
• vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.

§ 19 ods. 3 písm. j)

Daňovým výdavkom sú miestne dane a miestny poplatok uložené podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p., ak sa vzťahujú na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani.

§ 19 ods. 3 písm. k) tretí bod

U právnickej osoby účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazujúcej výsledok hospodárenia podľa IAS/IFRS, ktorá je platiteľom DPH, je daňovým výdavkom DPH vzťahujúca sa k tovarom alebo službám obstaraným v členskom štáte EÚ, ak sú splnené tieto podmienky:

• samotný obstaraný tovar alebo služba sú daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) a súvisiacich ustanovení ZDP,
• daňovník má nárok na vrátenie tejto DPH v členskom štáte EÚ, v ktorom mu boli dodané predmetné tovary alebo služby,
• daňovník o vzniknutom nároku na vrátenie DPH účtuje spôsobom podľa zákona č. 431/2002 Z. z. a opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (pozri usmernenie Ministerstva financií SR č. MF/014716/2006-721 publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 4/2006),

a to v tom zdaňovacom období, v ktorom o nároku na vrátenie predmetnej DPH účtuje.

" POZNÁMKA
Ak platiteľovi DPH nárok na vrátenie DPH vzťahujúcej sa k dodaným tovarom alebo službám v členskom štáte EÚ vznikol, ale rozhodne sa neuplatňovať si tento nárok, a teda ani o nároku neúčtuje, potom predmetná DPH nie je daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. i) ZDP, pretože nie sú splnené všetky podmienky ustanovené v § 19 ods. 3 písm. k) tretieho bodu ZDP.

§ 19 ods. 3 písm. k) štvrtý bod

U platiteľa DPH je daňovým výdavkom DPH vzťahujúca sa k tovarom alebo službám obstaraným v členskom štáte EÚ, ak sú splnené tieto podmienky:

• samotný obstaraný tovar alebo služba sú daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) a súvisiacich ustanovení ZDP,
• daňovník nemá nárok na vrátenie tejto DPH v členskom štáte EÚ, v ktorom mu boli dodané predmetné tovary alebo služby, z dôvodu, že suma DPH nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie,

a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb.

§ 19 ods. 3 písm. l)

U zamestnávateľa sú daňovým výdavkom nielen príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ale aj príspevky na obdobné doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov platené do zahraničia, pričom maximálny limit do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy alebo náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom sporenia, zostáva zachovaný.

§ 21 ods. 2 písm. l)

Do daňových výdavkov nemožno zahrnúť daň z emisných kvót podľa § 51b ZDP.

§ 22 ods. 7 v nadväznosti na § 52j ods. 6

U nehmotného majetku uvedeného do užívania po 31. 12. 2010 sa použije definícia nehmotného majetku podľa § 22 ods. 7 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2011, podľa ktorej sa za nehmotný majetok považuje dlhodobý nehmotný majetok podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie, vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., ale len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c.

" POZNÁMKA
Definícia nehmotného majetku podľa § 22 ods. 7 ZDP v znení platnom do 31. 12. 2010 nezahŕňala pojem „oceniteľné práva“, preto odpisy oceniteľných práv súvisiacich s dielom vytvoreným na základe PPP projektov u súkromného partnera neboli súčasťou základu dane. Diskriminácia takýchto oceniteľných práv v porovnaní s inými druhmi nehmotného majetku bola odstránená zákonom č. 548/2010 Z. z. a účtovné odpisy oceniteľných práv uvedených do užívania po 31. 12. 2010 sú daňovým výdavkom.

§ 22 ods. 8

Goodwill a záporný goodwill vykázaný pri kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade podniku alebo pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev pri uplatnení reálnych hodnôt sa neodpisuje v súlade s účtovníctvom, ale sa zahrnuje do základu dane podľa špecificky ustanoveného spôsobu podľa § 17a ods. 5, § 17b ods. 5 alebo § 17c ods. 3 ZDP.

§ 43 ods. 6

U právnickej osoby, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, sa zdanenie príjmu daňou vyberanou zrážkou považuje za vysporiadanú daňovú povinnosť s výnimkou príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia). Daňovník príjmy, pri ktorých je vybratím dane zrážkou splnená daňová povinnosť, nezahrnie v súlade s § 17 ods. 3 písm. a) ZDP do základu dane a súčasne vybratú zrážkovú daň nepovažuje za preddavok na svoju celkovú daňovú povinnosť.

§ 43 ods. 7

Právnická osoba má možnosť pri príjmoch, u ktorých je možné daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, rozhodnúť sa, či vybraním tejto dane bude považovať daňovú povinnosť za splnenú alebo bude vybranú daň zrážkou považovať za preddavok na daň.

V prípade právnickej osoby, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR a ktorá nie je daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie, možno daň vybratú zrážkou považovať za preddavok na daň len podľa § 43 ods. 6 písm. c) ZDP pri príjmoch z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia).

V prípade právnickej osoby, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, možno daň vybratú zrážkou považovať za preddavok na daň v prípadoch podľa § 43 ods. 6 písm. a), b) a d) ZDP.

podľa zákona č. 548/2011 Z. z.

§ 13 ods. 1 písm. b), e) a §52o ods. 4

Týka sa len právnických osôb – obcí, miest, VÚC a nimi zriadených rozpočtových organizácií a oslobodzujú sa ich príjmy z prenájmu majetku. Príjmy rozpočtových organizácií z prenájmu majetku sa oslobodzujú len vtedy, ak sú zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa.

Hoci je zákon č. 548/2011 Z. z. účinný až od 1. 1. 2012, predmetné oslobodenie sa uplatní už pri podávaní daňového priznania po 31. 12. 2011, t. j. aj spätne, ak sú takéto príjmy dosiahnuté v priebehu zdaňovacieho obdobia ukončeného 31. 12. 2011.