piatok 24. októbra 2014, Kvetoslava

Popis dokumentu
      

Názov: Nevyplatenie mzdy a odstupného
Titul: Dane a účtovníctvo
Ročník: 2007
Právny stav od: 1. 6. 2007

 

Detaily dokumentu
      

Dátum publikácie v EPI: 26. 5. 2008

Autori:
JUDr. Stanislava Krajská

Právne oblasti:
Občianske právo / Poisťovníctvo / Inštitúcie vykonávajúce poistenie
Ústavné právo / Súdnictvo a prokuratúra / Súdy

Cieľové skupiny:
FO /
PO /
Štát /

Kľúčové slová:
Odstupné
Poistenie
Poistné
Spoločnosť s ručením obmedzeným
Poistenie / neplatenie
Mzda / nevyplatená
Trestný čin
EPI produkty / Príklady z praxe
Daň z príjmov / krátenie
Odstupné / nevyplatenie

 

Odkazované predpisy
      


Nevyplatenie mzdy a odstupného


Otázka:

Spoločnosť s ručením obmedzeným má finančné problémy. Pred vyplatením miezd a odvodov do zdravotných poisťovní, do Sociálnej poisťovne a tiež na daňový úrad môže konateľ spoločnosti použiť finančné prostriedky na bežné výdavky, ako sú napr. úhrada telefónnych poplatkov, kancelárskych potrieb, elektrickej energie, bez toho, aby svojím konaním nespáchal trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 a trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona? V prípade, že môže tieto režijné výdavky spoločnosti vyplatiť, tak je výška nejako predpisom limitovaná?


Odpoveď:

Podľa § 214 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom od 1. 6. 2007 sa trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Podstatným znakom spáchania tohto trestného činu teda je, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu zamestnancovi v deň splatnosti mzdy, hoci mal peniaze na účte a tieto peniaze nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti firmy. Nevyhnutnou potrebou je napr. použitie finančných prostriedkov na úkor výplaty miezd na zaplatenie energií, aby nebol ohrozený chod firmy, nevznikol výpadok v podnikateľskej činnosti. Je pochybné chápať ako životne nevyhnutný výdavok zamestnávateľa zaplatenie kancelárskych potrieb – pri posudzovaní nevyhnutnosti určitej úhrady treba postupovať individuálne a s prihliadnutím na predmet činnosti, ktorý právnická osoba vykonáva. V zásade bude trestným aj len čiastočné nevyplatenie mzdy zamestnancovi, ak sa naplnia ostatné znaky tohto trestného činu. Trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona  spácha ten, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Skrátením dane a poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti je také konanie páchateľa, ktoré spočíva v úmyselnom vytváraní podmienok, ktorými páchateľ dosiahne, že mu príslušný štátny orgán, resp. orgán obce (správca dane) daň vôbec neurčí (nevyrubí), alebo dosiahne, že daň správcovi dane alebo poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti verejnoprávnej inštitúcii spravujúcej toto poistné vôbec nezaplatí, alebo zaplatí v nižšej než zákonom určenej výške. Skrátenie dane je špecifickou formou podvodného konania. Skrátením však nie je ich samotné neodvedenie alebo nezaplatenie už vyrubenej dane alebo poistného, ktoré je trestné podľa § 277 Trestného zákona. Neodvedením dane a poistného sa rozumie zadržanie splatnej dane alebo splatného poistného (vrátane preddavkov) už ich platcom zrazených alebo vybratých na podklade zákona a ich neodvedenie určenému príjemcovi (daňovému úradu, obci, verejnoprávnej inštitúcii – Sociálnej alebo zdravotnej poisťovni), koho príjmom daň alebo poistné je, resp. ktorý ich spravuje; v tomto prípade by sa podnikateľ dopustil tohto trestného činu. Tu dávame do pozornosti aj ustanovenie § 86 písm. c) a d) Trestného zákona, ktoré umožňuje zánik trestnosti týchto trestných činov, konkrétne ak ide o trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splní najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu, tak trestnosť tohto konania štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, zaniká a ak ide o trestný čin neodvedenia dane a poistného, tak trestnosť tohto konania takisto zaniká, splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli zaplatené dodatočne, najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Upozorňujeme na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. 5. 2007, z ktorého vyplýva, že dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie (§ 4 ods. 1). Ak je dlžník povinný účtovať podľa osobitného predpisu, je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia (§ 4 ods. 2). Následne podľa § 11 ods. 2 dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou (§ 11 ods. 4).