pondelok 24. novembra 2014, Emília

Popis dokumentu
      

Názov: Daňové priznanie 2008 – aktuálne otázky z praxe
Titul: Daňový a účtovný poradca podnikateľa
Ročník: 2009
Číslo: 4-5
Strana: 49
Právny stav od: 1. 1. 2008

 

Detaily dokumentu
      

Dátum publikácie v EPI: 6. 2. 2009

Autori:
Ing. Vladimír Pastierik

Právne oblasti:
Správne právo / Dane a poplatky / Dane z príjmu
Správne právo / Financie, finančné právo / Daňové a poplatkové právo
Správne právo / Účtovníctvo / Podvojné účtovníctvo

Cieľové skupiny:
PO /

Kľúčové slová:
Daň z príjmov / daňové priznanie
Podvojné účtovníctvo / postupy účtovania
Rubriky titulov odbornej literatúry / Daňový a účtovný poradca podnikateľa / Téma mesiaca
SEPI online / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Časopisy online / Daňový a účtovný poradca podnikateľa
Daňové priznanie
pro export / Časopisy online / DUPP
Autori

 

Daňové priznanie 2008 – aktuálne otázky z praxe


Anotácia:

Riešené otázky sú zamerané na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov PO za rok 2008 v nadväznosti na účtovníctvo podnikateľov. Na záver sú zosumarizované zmeny zákona o dani z príjmov a postupov účtovania v PÚ, ktoré je potrebné zohľadniť pri vypĺňaní daňových priznaní za rok 2008.


1.    Sme obchodná spoločnosť s účtovným obdobím kalendárny rok. Aký vplyv bude mať na účtovnú závierku za rok 2008 a tým aj na daňové priznanie za rok 2008 zavedenie eura? 

Účtovná závierka k 31. decembru 2008 bude len minimálne ovplyvnená prechodom na euro k 1. januáru 2009. Zjednodušene možno zhrnúť, že účtovná závierka k 31. decembru 2008 pre účtovné jednotky, ktoré majú účtovné obdobie kalendárny rok, bude realizovaná štandardne s dvomi výnimkami. 

Účtovné knihy (hlavná kniha, denník) za rok 2008 budú v slovenských korunách. Účtovná závierka (súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky) k 31. decembru 2008 bude zostavená v slovenských korunách. Výročná správa bude vyhotovená v slovenských korunách. Daňové priznanie dane z príjmov právnických osôb za rok 2008 bude v slovenských korunách (ale platiť sa bude v eurách prepočtom konverzným kurzom so zaokrúhlením na dve desatinné miesta v neprospech štátu). 

Najvýznamnejšie dve metodické odlišnosti pre účtovnú závierku za rok 2008 oproti minulému roku sú nasledovné: 

a)    K účtom prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov (účty 324, 314, 051, 052, 053) sa k závierkovému dňu nepočítajú nerealizované kurzové rozdiely, tieto zostávajú ocenené historickým kurzom NBS zo dňa vzniku účtovného prípadu. Vyplýva to z oceňovacích pravidiel podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve platných od 1. 1. 2008 (novela č. 198/2007 Z. z.); tiež je to prevzaté do prechodných ustanovení § 37a ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení euronovely č. 465/2008 Z. z. 

b)    Nerealizované kurzové rozdiely k položkám majetku a záväzkov v eurách (okrem preddavkov) sa budú počítať konverzným kurzom (nie kurzom NBS). Je to ustanovené v § 37a ods. 4 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení euronovely č. 465/2008 Z. z. 

Nerealizované kurzové rozdiely k závierkovému dňu sa počítajú za účelom zabezpečenia verného obrazu predmetu účtovníctva. Pre úplnosť uvádzame, že nerealizované kurzové rozdiely sa podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve vyčísľujú k pohľadávkam, záväzkom, podielom, cenným papierom, derivátom, ceninám, peňažným prostriedkom, ak sú vyjadrené v cudzej mene. Podľa § 24 ods. 3 Postupov účtovania sa nerealizované kurzové rozdiely účtujú na účty kurzových rozdielov (563, 663). 

2.    Sme obchodná spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov, ktorá má dobrovoľné účtovné obdobie hospodársky rok. Aký budeme mať postup prechodu na euro? Budeme musieť zostaviť priebežnú účtovnú závierku k 31. decembru 2008? Do akých podrobností a v akom rozsahu? Bude sa z tejto priebežnej účtovnej závierky podávať aj daňové priznanie? 

Podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve je hospodársky rok dobrovoľným účtovným obdobím 12 nepretržite po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, ktoré nie sú zhodné s kalendárnym rokom. Deň 31. december 2008 pre tieto účtovné jednotky nie je štandardný závierkový deň, preto z dôvodu prechodu na euro majú špecifickú povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku. 

Povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku z dôvodu prechodu na euro vyplýva z ustanovenia § 37a ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení euronovely č. 465/2008 Z. z. pre účtovné jednotky, ktoré sú v konkurze alebo v likvidácii, alebo majú hospodársky rok, alebo majú obdobie kratšie ako 12 mesiacov z dôvodu prechodu na hospodársky rok. 

Priebežná účtovná závierka sa zostavuje v úplnej štruktúre v rozsahu riadnej účtovnej závierky s niektorými výnimkami – bez povinnosti auditu, zverejňovania a zostavenia priebežnej správy, bez vykazovania údajov v stĺpci predchádzajúce účtovné obdobie, bez inventarizácie. 

Priebežná účtovná závierka sa zostavuje v rozsahu všetkých troch súčastí – súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky. V poznámkach nemusí byť výkaz o peňažných tokoch ani údaje za predchádzajúce obdobie. Priebežná účtovná závierka sa zostavuje v slovenských korunách. Použijú sa výkazy pre priebežnú účtovnú závierku uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2007. 

Z uvedeného vyplýva, že táto priebežná účtovná závierka bude plniť len úlohu preukázania riadneho prechodu na euro; toto obdobie nie je zdaňovacím obdobím, preto sa zaň nepodáva daňové priznanie. Daňové priznanie účtovná jednotka podáva až za svoj hospodársky rok. 

3.    Aký je termín na včasné podanie daňového priznania za rok 2008? Existuje možnosť jeho predĺženia? Oplatí sa podať daňové priznanie skôr? 

Ak ide o zdaňovacie obdobie kalendárny rok, posledným termínom, do ktorého možno za rok 2008 načas podať daňové priznanie, je 31. marec 2009 (pracovný deň – utorok). Daňový úrad môže z vlastného rozhodnutia alebo na žiadosť daňového subjektu predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania o 3 mesiace, v prípade príjmov zo zahraničia až o 6 mesiacov, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 49 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „ZDP“). Žiadosť o predĺženie lehoty sa musí podať do 16. marca 2009, teda do 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie priznania. 

Daňové priznanie sa neoplatí podať skôr, ak otázka smeruje k tomu, či sa tým aj skôr vráti preplatok na dani. Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sa preplatok vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania – teda najskôr po 31. marci 2009, nezávisle na tom, kedy daňovník podá daňové priznanie. 

4.    Ktoré položky v právnom stave roku 2008 podliehajú podmienke zaplatenia, resp. prijatia úhrady pre daňové účely? Musia byť zaplatené aj záväzky po lehote splatnosti? 

V roku 2008 podliehajú podmienke zaplatenia na strane nákladov aj výnosov položky podľa § 17 ods. 21 ZDP (zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania). Podmienke zaplatenia však nepodliehajú úroky z omeškania z úverov platených bankám a prijatých bankami a úroky v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platené bankám a prijaté bankami. 

Ďalej na strane nákladov sú podmienené zaplatením položky podľa § 19 ods. 4 ZDP (nájomné a sprostredkovanie platené fyzickej osobe). Inak povedané, nájomné alebo sprostredkovanie platené právnickej osobe je daňovým nákladom zaúčtovaním bez podmienky zaplatenia príslušného záväzku. 

Podmienka zaplatenia sa v roku 2008 už netýka hodnoty pohľadávky pri jej postúpení do výšky prijatej úhrady [§ 19 ods. 3 písm. h) ZDP]. Na záver pre úplnosť uvádzame, že podmienka zaplatenia „dobieha“ aj z minulosti podľa prechodných ustanovení § 52 ods. 12 a § 52 ods. 17 ZDP (starý lízing). Napokon významnou zmenou pre rok 2008 je aj podmienka zaplatenia starých záväzkov 3 roky po lehote splatnosti podľa § 17 ods. 29 ZDP v spojení s § 52 ods. 5 ZDP.  

5.    Ako máme vysporiadať zostatok na analytickom účte 428.9 – Nerozdelený zisk minulých rokov vzniknutý odúčtovaním rezervy na opravy hmotného majetku v minulosti? Môžeme ho prípadne aj vyplatiť bez zdanenia? 

Účtovná jednotka je povinná na konci roku inventarizovať aj účty vlastného imania, pričom môže vzniknúť aj táto otázka. Zostatok na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov vzniknutý odúčtovaním rezervy na opravy hmotného majetku v januári 2004 (účtovný zápis MD 451 / D 428) nemá určený špeciálny režim. Preto sa vysporiada podľa všeobecných pravidiel obchodného práva ako každý iný zisk minulých rokov (porovnaj napríklad § 123 a § 179 Obchodného zákonníka). 

Špecifickým problémom je otázka, či sa táto suma môže považovať za takú, ktorá nie je predmetom dane z príjmov (podiely na zisku) v prípade jej vyplatenia podľa § 52 ods. 24 ZDP. V konkrétnom prípade odporúčame komunikovať so správou daní, ktorá pravdepodobne použitie § 3 ods. 2 písm. c) ZDP alebo § 12 ods. 7 písm. c) ZDP tejto položke neprizná. 

6.    Dokedy sa musí zdaniť rezerva na opravy hmotného majetku, ktorá sa tvorila na ťarchu daňových nákladov do konca roku 2003? 

Podľa § 52 ods. 9 ZDP je rok 2008 posledným rokom, kedy sa táto položka musí zdaniť. Rezerva na opravy hmotného majetku, ktorá sa tvorila na ťarchu daňových nákladov do konca roku 2003, sa musí zdaniť podľa daňovníkom určeného plánu opráv, najneskôr však do konca roku 2008. Rok 2008 je teda zo zákona posledným rokom na zdanenie tejto sumy. Podľa skúseností z praxe upozorňujeme na to, že to musí byť v súlade s plánom opráv. 

V tlačive daňového priznania právnických osôb je na tento účel osobitná pomocná tabuľka C – Rozpustenie rezerv na opravu hmotného majetku. Ak postup zdanenia prezentovaný v daňovom priznaní nemá súčasne oporu v písomnom pláne opráv, potom vzniká problém pri daňovej kontrole. 

7.    Môžeme si zaúčtovať daňovú opravnú položku k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurze? Do akej lehoty sa musí prihlásiť pohľadávka na súde voči dlžníkovi v konkurze, aby bola považovaná za včas prihlásenú? 

Daňovú uznateľnosť opravnej položky k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní upravuje § 20 ods. 10 až 12 ZDP. Daňová opravná položka sa môže tvoriť k vlastnej pohľadávke bez príslušenstva (menovitá hodnota), ako aj ku kúpenej pohľadávke (obstarávacia cena). Podmienkou je včasné prihlásenie v lehote určenej v uznesení súdu o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o povolení reštrukturalizácie – v súčasnosti je táto lehota 45 dní. 

Účtovná jednotka si môže zaúčtovať daňovú opravnú položku (účtovný zápis MD 547.1 / D 391.1) počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené. Spomínaná lehota na prihlásenie 45 dní vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. 

8.    Musí byť dátum uzatvorenia lízingovej zmluvy totožný s dátumom prevzatia predmetu lízingu do používania pre daňové účely – uplatnenie lízingových odpisov? 

Uveďme si príklad: Zmluva o finančnom prenájme hmotného majetku bola uzatvorená 1. 10. 2006 na dobu 36 mesiacov do 30. 9. 2009. Predmet nájmu však bol podľa odovzdávacieho protokolu dodaný v stave spôsobilom na obvyklé používanie až 1. 1. 2007. 

Podľa § 26 ods. 9 ZDP nie sú splnené podmienky na uplatňovanie daňových lízingových odpisov (počas doby nájmu), lebo k dátumu začatia nájmu 1. 10. 2006 nebol predmet nájmu poskytnutý nájomcovi. Nájomca si môže uplatniť bežné odpisy (rovnomerné alebo zrýchlené odpisy v príslušnej odpisovej skupine) s použitím § 24 ods. 1 písm. b) ZDP (ako ekonomický vlastník). 

9.    Účtovná jednotka prijala faktúru za opravu havarovaného auta v sume 119 000 Sk (z toho 19 000 Sk DPH). Ako sa má správne zaúčtovať – ako škoda (účet 549) alebo ako oprava (účet 511)? Auto bolo poistené a účtovná jednotka prijala náhradu od poisťovne v sume 80 000 Sk. 

Faktúra sa správne zaúčtuje ako oprava (MD 343, 511 / D 321) aj s nárokom na odpočítanie DPH, lebo opravené auto bude prispievať k zdaniteľným predajom. Prijatá náhrada 80 000 Sk od poisťovne sa zaúčtuje do výnosov (MD 378 / D 648; MD 221 / D 378); nemusí sa vykonávať porovnanie (test) s nákladmi, lebo to nie je škoda podľa definície. 

Podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve je škodou neodstrániteľné poškodenie, teda na účet 549 by sa účtovala len tzv. totálna škoda pri vyradení auta (MD 549 / D 08x; MD 08x / D 02x). V prípade vyradenia auta z dôvodu neopraviteľnej (totálnej) škody by sa vykonávalo aj porovnanie (test) s nákladmi podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP; škoda je daňovým nákladom len do výšky prijatej úhrady (výnosu). 

10.    Spoločnosť má pohľadávku v sume 100 000 Sk splatnú 15. 12. 2006, na ktorú v roku 2007 zaúčtovala 100 % daňovú opravnú položku, lebo pohľadávka bola 12 mesiacov po lehote splatnosti [§ 20 ods. 14 písm. d) ZDP]. Spoločnosť má túto pohľadávku v účtovníctve aj k 31. 12. 2008 – ako ju posúdi? 

Podľa prechodných ustanovení § 52d ods. 9 ZDP rozdiel medzi opravnými položkami (OP) zahrnutými do daňových nákladov podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový náklad podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom po 1. januári 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009. 

Pri aplikácii uvedeného § 52d ods. 9 ZDP v odbornej praxi sme zaznamenali viacero riešení, ktoré všetky ďalej uvádzame. Preto odporúčame vývoj názorov ďalej sledovať, ako sa odborne ustália. Pracovne sa prikláňame k riešeniu pod bodom b), lebo logické je posudzovať rozdiel na konci roku (zdaňovacieho obdobia). 

a)    Rozdiel k 1. 1. 2008 (rozdiel medzi 100 % a 20 % OP – teda dodanenie 2 x 40 000 Sk) 

Rok 

§ 52d ods. 9 

§ 20 ods. 14 

Spolu 

2008 

+ 40 000 

- 30 000 

+ 10 000 

2009 

+ 40 000 

- 50 000 

- 10 000 

Súčasne popri dodanení podľa § 52d ods. 9 ZDP (zvýšenie základu dane 2 x 40 000 Sk) sa uplatní § 20 ods. 14 ZDP podľa časových kritérií po lehote splatnosti k 31. 12. 2008 (zníženie základu dane - 30 000 Sk a - 50 000 Sk). 

b)    Rozdiel k 31. 12. 2008 (rozdiel medzi 100 % a 50 % OP – teda dodanenie 2 x 25 000 Sk) 

Rok 

§ 52d ods. 9 

§ 20 ods. 14 

Spolu 

2008 

+ 25 000 

- 0 

+ 25 000 

2009 

+ 25 000 

- 50 000 

 - 25 000 

Súčasne popri dodanení podľa § 52d ods. 9 ZDP (zvýšenie základu dane 2 x 25 000 Sk) sa uplatní § 20 ods. 14 ZDP podľa časových kritérií po lehote splatnosti k 31. 12. 2008 (zníženie základu dane - 50 000 Sk). 

c)    Žiadny rozdiel (dodanenie stavu k 31. 12. 2007 – teda dodanenie 2 x 50 000 Sk, a uplatňovanie OP odznova) 

Rok 

§ 52d ods. 9 

§ 20 ods. 14 

Spolu 

2008 

+ 50 000 

- 50 000 

2009 

+ 50 000 

- 50 000 

Súčasne popri dodanení podľa § 52d ods. 9 ZDP (zvýšenie základu dane 2 x 50 000 Sk) sa uplatní § 20 ods. 14 ZDP podľa časových kritérií po lehote splatnosti k 31.12. 2008 (zníženie základu dane - 50 000 Sk a - 50 000 Sk). 

Daňové vysporiadanie v roku 2008 a 2009 sa vykoná mimoúčtovne, lebo opravná položka bola zaúčtovaná v 100 % výške už v roku 2007. V tlačive daňového priznania sa dajú použiť riadky ostatných vplyvov (R 180, R 290). 

11.    Spoločnosť má pohľadávku v sume 100 000 Sk splatnú 15. 12. 2006, na ktorú v roku 2007 zaúčtovala 100 % daňovú opravnú položku, lebo pohľadávka bola 12 mesiacov po lehote splatnosti. Spoločnosť túto pohľadávku v septembri 2008 predala (postúpila) za sumu 80 000 Sk. Ako sa to zaúčtuje a ako daňovo vyhodnotí? 

Zo zadania vyplýva, že v roku 2007 bola zaúčtovaná 100 % daňová opravná položka (účtovný zápis MD 547.1 / D 391.1), lebo pohľadávka bola 12 mesiacov po lehote splatnosti [§ 20 ods. 14 písm. d) ZDP]. V septembri 2008 sa pohľadávka odúčtuje z majetku z dôvodu jej predaja len súvahovým účtovným zápisom MD 391.1 / D 311 a súčasne sa zaúčtujú výnosy z predaja v sume 80 000 Sk (MD 315 / D 646). Podľa § 17 ods. 30 písm. a) ZDP sa základ dane upraví v dvoch krokoch: 

a)    zvýši sa o sumu daňovej opravnej položky v sume 100 000 Sk, 
b)    zníži sa o sumu 80 000 Sk podľa podmienok § 19 ods. 3 písm. h) ZDP, teda do výšky zaúčtovaných výnosov z postúpenia pohľadávky (lebo výnosy sú vyššie ako možná opravná položka v sume 20 000 Sk). 

 POZNÁMKA: 

Zdanenie rozdielu opravných položiek podľa § 52d ods. 9 ZDP sa už nevykonáva, lebo pohľadávka sa nenachádza v účtovníctve na konci roku 2008. 

12.    Spoločnosť má pohľadávku v sume 100 000 Sk splatnú 15. 10. 2006, na ktorú v roku 2007 zaúčtovala 100 % daňovú opravnú položku. Spoločnosť túto pohľadávku v novembri 2008 odpísala. Ako sa to zaúčtuje a ako daňovo vyhodnotí? 

V roku 2007 bola zaúčtovaná 100 % daňová opravná položka (účtovný zápis MD 547.1 / D 391.1). V novembri 2008 sa odpis tejto pohľadávky zaúčtuje len súvahovým účtovným zápisom MD 391.1 / D 311. Podľa § 17 ods. 30 písm. b) ZDP sa základ dane upraví v dvoch krokoch: 

a)    zvýši sa o sumu daňovej opravnej položky v sume 100 000 Sk, 
b)    zníži sa o sumu 50 000 Sk podľa podmienok § 19 ods. 2 písm. r) ZDP (do výšky opravnej položky, ktorú by bolo možné uznať za daňový náklad; v čase odpísania v novembri 2008 je pohľadávka 24 mesiacov po lehote splatnosti, preto možná opravná položka je vo výške 50 %). 

 POZNÁMKA: 

Zdanenie rozdielu opravných položiek podľa § 52d ods. 9 ZDP sa už nevykonáva, lebo pohľadávka sa nenachádza v účtovníctve na konci roku 2008. 

13.    Spoločnosť má pohľadávku v sume 100 000 Sk splatnú 15. 12. 2006, na ktorú v roku 2007 zaúčtovala 100 % daňovú opravnú položku. Spoločnosť v máji 2008 prijala čiastočnú úhradu tejto pohľadávky v sume 50 000 Sk; zostatok pohľadávky prechádza do roku 2009. Ako sa to zaúčtuje a ako daňovo vyhodnotí? 

Z otázky vyplýva, že v roku 2007 bola zaúčtovaná 100 % daňová opravná položka (účtovný zápis MD 547.1 / D 391.1). V máji 2008 sa čiastočná prijatá úhrada tejto pohľadávky v sume 50 000 Sk zaúčtuje účtovným zápisom MD 221 / D 311 a súčasne sa zruší časť opravnej položky v sume 50 000 Sk pre jej neopodstatnenosť účtovným zápisom MD 391.1 / D 547.1. 

Podľa § 17 ods. 30 písm. c) ZDP sa nevykonáva žiadna mimoúčtovná úprava základu dane, lebo tento sa zvýšil o sumu 50 000 Sk cez účtovníctvo účtovným zápisom (MD 391.1 / D 547.1). 

Súčasne sa vykoná aj zdanenie rozdielu opravných položiek podľa § 52d ods. 9 ZDP, lebo zostatok pohľadávky sa nachádza v účtovníctve na konci roku 2008 v sume 50 000 Sk. Menovitá hodnota pohľadávky je teda 50 000 Sk. Rozdiel k 31.12. 2008: rozdiel medzi 100 % a 50 % OP – teda dodanenie 2 x 12 500 Sk. 

Rok 

§ 52d ods. 9 

§ 20 ods. 14 

Spolu 

2008 

+ 12 500 

2009 

+ 12 500 

- 25 000 

- 25 000 

Základ dane sa zvýši rovnomerne v roku 2008 a v roku 2009 (zvýšenie základu dane 2 x 12 500 Sk). Súčasne sa v roku 2008 základ dane môže znížiť o opravnú položku vo výške 50 %, teda o sumu 25 000 Sk, lebo pohľadávka bude 24 mesiacov po lehote splatnosti podľa § 20 ods. 14 písm. b) ZDP; zníženie podľa § 20 ods. 14 ZDP však bude 0, lebo 25 000 Sk už bolo ponechané v daňových nákladoch cez aplikáciu § 52d ods. 9 ZDP. Napokon sa v roku 2009 základ dane zníži o opravnú položku vo výške 100 %, teda o zostávajúcu sumu 25 000 Sk, lebo pohľadávka bude 36 mesiacov po lehote splatnosti podľa § 20 ods. 14 písm. c) ZDP. 

14.    Aké opravné položky k majetku vznikajú v účtovníctve? Ktoré z nich sú daňovo uznané? Na ktorých účtoch sa účtuje tvorba a rozpustenie opravných položiek k pohľadávkam? 

Predmetom účtovníctva je verné zobrazenie majetku a záväzkov (súvaha) a výsledku hospodárenia (výkaz ziskov a strát). Opravné položky sa účtujú na vyjadrenie prechodného znehodnotenia majetku ako vyjadrenie zásady opatrnosti. Opravné položky potenciálne vznikajú pri dlhodobom majetku (účtová skupina 09), pri zásobách (účtová skupina 19), pri krátkodobom finančnom majetku (účet 291) a napokon relatívne najčastejšie pri pohľadávkach (účet 391). Zákon o dani z príjmov uznáva ako daňový náklad len vybrané prípady opravných položiek k pohľadávkam (§ 20 ZDP). Inak povedané, tvorba opravnej položky v iných sektoroch súvahy je vždy nedaňovým nákladom. 

Opravné položky k pohľadávkam sa podľa § 18 Postupov účtovania účtujú nasledovne: 

Č. 

Opis účtovného prípadu 

MD 

1. 

Tvorba opravnej položky k pohľadávke 

547.A 

391.A 

2. 

Použitie opravnej položky 

391 

311 

3. 

Zrušenie opravnej položky pre zánik dôvodu jej existencie 

391.A 

547.A 

Treba rozlišovať medzi použitím opravnej položky (napr. odpis pohľadávky alebo jej predaj účtovným zápisom MD 391 / D 311) a jej zrušením pre zánik dôvodu (napr. zánik pohľadávky úhradou MD 221 / D 311, MD 391.A / D 547.A). Ak zanikne konkrétna pohľadávka (podklad), zaniká aj jej opravná položka (korekcia). Účtovanie zrušenia opravnej položky do výnosov neodporúčame, lebo dôvodom nového účtovania opravných položiek od roku 2007 bolo aj zamedzenie účtovania do výnosov a tým zamedzenie nadhodnocovania produkčnej schopnosti účtovnej jednotky. 

Daňové hodnotenie opravných položiek k pohľadávkam je potrebné zobraziť cez analytické účty ako zdroj informácií pre zostavenie daňového priznania. Problematika opravných položiek k pohľadávkam je v zákone o dani z príjmov pomerne štruktúrovaná, a to najmä: 

a)    daňová opravná položka z titulu včasného prihlásenia pohľadávky voči dlžníkovi v konkurze alebo reštrukturalizácii je upravená v § 20 ods. 10 až 12 ZDP; 
b)    daňová opravná položka z dôvodu uplynutia časového testu po lehote splatnosti (1, 2, 3 roky) podľa § 20 ods. 14 ZDP; 
c)    použitie nedaňovej opravnej položky je daňový náklad, ak je to inak uznaný daňový náklad podľa § 19 ZDP (§ 17 ods. 25 ZDP); 
d)    zrušenie nedaňovej opravnej položky sa nezahrnie do základu dane (§ 17 ods. 25 ZDP); 
e)    zrušenie daňovej opravnej položky (postúpenie, odpis, úhrada) sa zahrnie do základu dane (§ 17 ods. 30 ZDP); 
f)    zdanenie rozdielu podľa prechodného ustanovenia § 52d ods. 9 ZDP, kde je zakotvená povinnosť zdanenia rozdielu medzi daňovými opravnými položkami k pohľadávkam v roku 2007 a v roku 2008 – a to rovnomerne po dobu dvoch rokov (2008, 2009). 

Metodika opravných položiek nepriamo nadväzuje aj na problematiku daňového uznania odpisu pohľadávok [§ 19 ods. 2 písm. h), § 19 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 2 písm. r) ZDP] a daňového uznania straty z predaja pohľadávky [§ 19 ods. 3 písm. h), § 21 ods. 2 písm. l) ZDP]. 

Na záver možno z pohľadu praxe zhrnúť, že novým účtovaním opravných položiek od roku 2007 (zrušenie párových výsledkových účtov 558, 658 a 559, 659) sa nepodstatne vylepšila vypovedacia schopnosť účtovníctva, ale podstatne sa sťažila daňová analýza opravných položiek z podkladov účtovníctva. 

15.    Spoločnosť kúpila pohľadávku, ktorá vznikla po 1. januári 2004. Môže si k nej uplatniť 100 % daňovú opravnú položku, ak k ultimu roku 2008 uplynulo už 36 mesiacov po lehote jej splatnosti? 

Spoločnosť si nemôže uplatniť daňovú opravnú položku. Je to preto, že podľa § 20 ods. 14 ZDP sa po uplynutí príslušného časového testu umožňuje jej tvorba len k menovitej hodnote pohľadávky, čo je označenie pre vlastnú pohľadávku (nie získanú postúpením, ktorá sa podľa § 25 zákona o účtovníctve oceňuje obstarávacou cenou). 

16.    Spoločnosť má pohľadávku, ktorá vznikla po 1. januári 2004. Pohľadávka vznikla tým, že sme poskytli pôžičku inej spoločnosti. Môžeme si k nej uplatniť 100 % daňovú opravnú položku, ak k ultimu roku 2008 uplynulo už 36 mesiacov po lehote jej splatnosti? 

Ani tu si spoločnosť nemôže uplatniť daňovú opravnú položku. Konštatovanie, že ustanovenie § 20 ods. 14 ZDP sa týka len pohľadávok vzniknutých po 1. januári 2004, je správne a vyplýva z prechodných ustanovení § 52 ods. 18 ZDP. Podľa § 20 ods. 14 ZDP sa však po uplynutí príslušného časového testu umožňuje tvorba daňovej opravnej položky k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných výnosov (napr. MD 311 / D 604, 343). Zo zadania usudzujeme, že pohľadávka z poskytnutej pôžičky vznikla súvahovým (nevýsledkovým) účtovným zápisom (napr. MD 378 / D 221).  

17.    Aké druhy rezerv vznikajú v účtovníctve? Ktoré z nich sú daňovo uznané? Na ktorých účtoch sa účtuje tvorba a rozpustenie rezerv? 

Rezervy sú záväzky v neurčitej výške. Druhy účtovných rezerv sú ustanovené v § 19 ods. 7 Postupov účtovania. Ak má účtovná jednotka vecnú náplň, musí účtovať rezervu, lebo inak nadhodnocuje vlastné imanie účtovnej jednotky. Zákon o dani z príjmov uznáva ako daňový náklad len niektoré rezervy (§ 20 ods. 9 ZDP). Krátkodobé rezervy sa podľa § 19 Postupov účtovania účtujú nasledovne: 

Č. 

Opis účtovného prípadu 

MD 

1. 

Tvorba rezervy 

5xx.A 

323.A 

2. 

Použitie rezervy 

323 

321 

3. 

Zrušenie rezervy pre zánik dôvodu jej existencie 

323.A 

5xx.A 

Tvorba a zrušenie rezervy sa účtuje na príslušný druhový nákladový účet. Treba rozlišovať medzi použitím rezervy (napr. voči prijatej faktúre účtovným zápisom MD 323.A / D 321) a jej zrušením pre zánik dôvodu (napr. predpoklad záväzku sa nepotvrdil, záväzok už nevznikne MD 323.A / D 5xx.A). Účtovanie zrušenia rezervy do výnosov neodporúčame, lebo dôvodom nového účtovania rezerv od roku 2007 bolo aj zamedzenie účtovania do výnosov a tým zamedzenie nadhodnocovania produkčnej schopnosti účtovnej jednotky. 

Daňové hodnotenie rezerv je potrebné zobraziť cez analytické účty ako zdroj informácií pre zostavenie daňového priznania. Problematika rezerv je v zákone o dani z príjmov pomerne štruktúrovaná, a to najmä: 

a)    daňové rezervy podľa § 20 ods. 9 ZDP; 
b)    použitie nedaňovej rezervy je daňový náklad, ak je to inak uznaný daňový náklad podľa § 19 ZDP (§ 17 ods. 25 ZDP); 
c)    zrušenie nedaňovej rezervy sa nezahrnie do základu dane (§ 17 ods. 25 ZDP); 
d)    rozdiel medzi výškou vytvorenej daňovej rezervy a skutočnou sumou nákladu sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy (§ 20 ods. 20 ZDP). 

Na záver možno z pohľadu praxe zhrnúť, že novým účtovaním rezerv od roku 2007 (zrušenie párových výsledkových účtov 552, 652 a 554, 654) sa nepodstatne vylepšila vypovedacia schopnosť účtovníctva, ale podstatne sa sťažila daňová analýza rezerv z podkladov účtovníctva. 

18.    Rezerva na odmeny a prémie už v roku 2008 nie je daňová rezerva. Ako sa teda premietnu odmeny za rok 2008 do daňových nákladov? 

Rezerva na odmeny a prémie už nie je v roku 2008 daňovou rezervou ustanovenou v § 20 ods. 9 ZDP. Náklady na odmeny a prémie a s tým súvisiace poistné fondy však budú daňovým nákladom v závislosti od použitej metodiky. 

Jedna možnosť je taká, že odmeny a prémie budú v skutočnej výške zaúčtované do miezd za december 2008 (MD 521, 524 / D 331). Ide o bežný decembrový mzdový náklad v skutočnej výške (nie odhadom), preto nie je dotknutá metodika rezerv. Taktiež skutočnosť, kedy sa záväzok na účte 331 vyplatí, nie je rozhodujúca, ide len o súvahový zápis úhrady záväzku (mzdy ako náklad nie sú podmienené zaplatením – potenciálne až po troch rokoch podľa § 17 ods. 29 ZDP). 

Druhá možnosť je taká, že v roku 2008 sa odmeny a prémie a s tým súvisiace platby do poistných fondov zaúčtujú v dohadnej výške ako nedaňová rezerva (MD 521.9, 524.9 / D 323.9). Táto suma sa stane daňovým nákladom v čase použitia rezervy (MD 323 / D 331, 336), tak ako to vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 25 ZDP. 

19.    Časová a vecná súvislosť platí pre účtovníctvo rovnako ako aj pre účely dane z príjmov? 

Podľa § 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov platí, že náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia; ak to nie je možné, potom vtedy, keď má účtovná jednotka účtovný doklad. V účtovníctve platí zjednodušená zásada, že po schválení výsledku hospodárenia na valnom zhromaždení sa už do starého roku neúčtuje a všetko sa opravuje v účtovníctve bežného roka (opravy chýb minulých rokov). Nevýznamné sumy opráv chýb minulých rokov sa účtujú na príslušné účty nákladov (výnosov) a významné opravy chýb sa účtujú do strát alebo ziskov minulých rokov (429, 428) – vyplýva to z ustanovení § 5 a § 59 ods. 14 Postupov účtovania. 

Časová a vecná súvislosť platí aj pre daňové účely, a to „generálne“, okrem výnimiek zo zákona. Ak sa objaví pochybenie minulých účtovných období s vplyvom na základ dane, toto sa opraví v účtovníctve bežného účtovného obdobia, tak ako je uvedené vyššie, ale daňovo sa vysporiada podaním dodatočného daňového priznania. Vyplýva to z ustanovenia § 17 ods. 15 s použitím § 2 písm. j) ZDP. 

Výnimkou zo zákona o dani z príjmov sú napríklad tieto prípady – nezávisle na generálnom pravidle časovej a vecnej súvislosti sa uplatnia náklady podmienené výnosom [§ 19 ods. 1, § 21 ods. 2 písm. e) ZDP], resp. náklady a výnosy podmienené zaplatením (§ 17 ods. 21, § 52 ods. 12, 17 ZDP), náklady podmienené zaplatením fyzickej osobe (§ 19 ods. 4 ZDP). 

20.    Čo je podstatou účtovania o zásobách vlastnej výroby? Čo vyjadruje vplyv zákazkovej výroby? Ako to súvisí s nezávislosťou zdaňovacieho obdobia? 

Účtovaním o zásobách vlastnej výroby sa zabezpečuje vernosť zobrazenia predmetu účtovníctva a tým aj nezávislosť zobrazenia konkrétneho účtovného obdobia (zdaňovacieho obdobia). Podstatou je to, že k zaúčtovaným nákladom na vznik nepredaných vlastných zásob majú byť zaúčtované aj výnosy v ocenení na úrovni vlastných nákladov (účtovný zápis MD 12x / D 61x). Podotýkame, že o zásobách vlastnej výroby sú povinné účtovať aj účtovné jednotky s nemateriálnou činnosťou, napr. súdny exekútor, architekt, projektant, reklamná agentúra (§ 17 ods. 5 Postupov účtovania). 

Vplyv zákazkovej výroby predstavuje určitú nadstavbu nad štandardným účtovaním o zásobách vlastnej výroby. Vplyv zákazkovej výroby znamená buď doúčtovanie výnosov (MD 385 / D 6xx), alebo odúčtovanie výnosov (MD 6xx / D 384) v závislosti od percenta dokončenia zákazky (§ 30 ods. 14 Postupov účtovania). Daňový zákon túto oblasť osobitne neupravuje, preto jej správne účtovné riešenie je platné aj pre daňové účely, lebo základ dane sa odvádza od výsledku hospodárenia zo správne vedeného účtovníctva [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP]. 

21.    Aký je najneskorší možný termín na podanie dodatočného daňového priznania a podľa ktorej právnej úpravy? 

Dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní, najneskôr však do 4 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. 

Dodatočné daňové priznanie nemôže daňový subjekt podať po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly, a to len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. Upravujú to ustanovenia § 39 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 

22.    Pre účely zaúčtovania opravy chýb nákladov alebo výnosov minulých účtovných období – aká je to nevýznamná suma? 

Hranicu významnosti pre účely účtovného zobrazenia opravy chýb nákladov alebo výnosov minulých účtovných období (§ 5 ods. 1 a § 59 ods. 14 Postupov účtovania) si účtovná jednotka vytyčuje individuálne, prípadne to môže zakotviť do internej smernice. Môže pritom vychádzať z konzultácie s audítorom (napr. 1 promile z brutto aktív). 

Podľa § 17 ods. 9 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa informácia v účtovníctve považuje za významnú vtedy, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa účtovnej závierky. Ide pritom len o presnosť účtovníctva, lebo daňovo sa opravy chýb nákladov alebo výnosov minulých období riešia podaním dodatočného daňového priznania. 

23.    Kedy sa musí, resp. nemusí podať dodatočné daňové priznanie; údajne je k tomu aj metodické usmernenie MF SR? 

Áno, ide o usmernenie MF SR č. 2752/2002-72 k niektorým prípadom úprav základu dane, pri ktorých vzniká povinnosť podať dodatočné daňové priznanie (FS č. 5/2002), z ktorého možno metodicky podporne vychádzať, a to s prihliadnutím na súčasnú právnu úpravu. 

24.    Kedy je len možnosť a naopak, kedy je povinnosť podať dodatočné daňové priznanie a podľa ktorej právnej úpravy? 

Ak daňový subjekt poškodí seba, môže, ak poškodí štát, musí, podať dodatočné daňové priznanie; vyplýva to z ustanovení § 39 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 

25.    Môžu byť účtovné odpisy rovnaké ako daňové odpisy? Akú úlohu majú účtovné odpisy a akú úlohu majú daňové odpisy? 

Účtovné odpisy sú ekonomickou kategóriou a vyjadrujú mieru postupného opotrebenia majetku v konkrétnych podmienkach jeho používania; účtovné odpisy sú nákladom, ktorý by mal predávajúci zinkasovať v cene výrobku. Daňové odpisy sú administratívna kategória a vyjadrujú mieru, akou štát paušálne pre všetkých daňovníkov uznáva prenášanie hodnoty majetku do daňových nákladov. 

Účtovné odpisy a daňové odpisy môžu byť rovnaké; záleží na významnosti potenciálnych rozdielov. Inak povedané – daňové odpisy uplatnené v základe dane môžu byť len také, aké dovoľuje daňový zákon. Účtovné odpisy by mali byť iné, ak je významný dôvod na ich odlišnú kvantifikáciu v záujme verného zobrazenia predmetu účtovníctva. Hľadisko významnosti by si mala účtovná jednotka určiť individuálne, príp. v súčinnosti s audítorom (napr. 1 promile z brutto aktív). 

Prípadný rozdiel medzi účtovnými odpismi a daňovými odpismi hmotného majetku sa uvedie na riadku 150 daňového priznania, ak ide o pripočítateľnú položku, resp. na riadku 250 daňového priznania, ak ide o odpočítateľnú položku, v nadväznosti na sumy odpisov vykázaných v pomocnej tabuľke B – Odpisy hmotného majetku

Na záver upozorňujeme, že daňové odpisy sa rovnajú účtovným odpisom v prípade drobného dlhodobého majetku (do 30 000 Sk), resp. drobného dlhodobého nehmotného majetku (do 50 000 Sk). Taktiež sa rovnajú pri nehmotnom majetku (účtová skupina 01x). 

26.    Ako sa odpisuje hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu (finančného lízingu)? 

Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu (finančného lízingu) sa odpisuje tak, že účtovné odpisy sa riadia dobou ekonomickej životnosti (§ 20 Postupov účtovania) a daňové odpisy sa riadia dobou prenájmu (§ 26 ods. 8 ZDP). 

27.    Spoločnosť dobrovoľne použila kategóriu drobného dlhodobého majetku. Ako sa tieto výdavky prejavia v daňových nákladoch? 

Dobrovoľne využitá kategória drobného dlhodobého majetku znamená, že spoločnosť účtuje položky dlhodobého majetku do triedy 0, a to položky v jednotkovej cene pod 30 000 Sk pri dlhodobom hmotnom majetku, resp. položky pod 50 000 Sk pri dlhodobom nehmotnom majetku. Do daňových nákladov sa tieto výdavky premietnu cez účtovné odpisy (stanovené podľa ekonomickej životnosti, nie jednorazovo 100 %), lebo zákon o dani z príjmov takýto majetok nedefinuje. Platí úvaha odvodená od ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) ZDP, že to, čo sa správne zaúčtuje a daňový zákon inak neupravuje, platí podľa účtovníctva aj pre účely dane z príjmov právnických osôb. 

Hmotný majetok, ktorého ocenenie je 30 000 Sk a nižšie, ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, zaradený do dlhodobého hmotného majetku sa aj po 31. decembri 2003 do daňových nákladov zahŕňa v súlade s účtovníctvom. Takto je to vyjadrené aj v bode 15 usmernenia MF SR č. 2634/2004-72 (FS č. 2/2004).  

28.    Aký je daňový režim darovania? Aké sú praktické možnosti podpory nepodnikateľského subjektu, napr. zameraného na podporu vzdelávania? 

Daňový režim darovania je v súčasnosti taký, že neexistuje daň z darovania. Zároveň dar v žiadnej forme nie je u darcu daňovým nákladom pre účely dane z príjmov. Teda celá suma na účte 543 – Dary je dôvodne u darcu nedaňový náklad. Prijatý dar u obdarovaného nie je predmetom dane z príjmov [§ 3 ods. 2 písm. a); § 12 ods. 7 písm. b) ZDP]. Prijatý dar u obdarovaného, ak by išlo o odpisovaný majetok, nie je vylúčený z odpisovania [porovnaj § 23 a § 25 ods. 1 písm. f) ZDP]. 

Praktickou možnosťou podpory nepodnikateľského subjektu, napr. so zameraním na podporu vzdelávania, je buď formou daru, alebo formou nákupu odplatnej reklamy, alebo formou poskytnutia 2 % zaplatenej dane právnickej osobe realizujúcej podporu vzdelávania v súlade s ustanoveniami § 50 ZDP. 

29.    Ako sa daňovo posúdi faktúra za podnikový večierok na konci roka 2008? Súčasťou stretnutia bola pracovná časť (vyhodnotenie roku 2008) a tiež spoločenská časť (zábava). 

Faktúra za podnikový večierok na konci roka 2008 (tzv. zmiešané náklady) sa „citlivo“ posúdi na pomernú časť daňových nákladov (pracovná časť akcie) a pomernú časť nedaňových nákladov (spoločenská časť akcie). Predpokladáme, že vo faktúre sú rôzne náklady, napr. nájomné, kultúrny program, organizačné náklady. Podľa skúseností z daňovej aplikačnej praxe sa takýto prístup (pomerné delenie) akceptuje. 

30.    Je možné vzájomne kompenzovať (započítavať) protichodné zistenia (manká a prebytky) pri inventarizácii? 

V zásade to nie je možné. Protichodné zistenia pri inventarizácii nemožno vzájomne kompenzovať (započítavať), lebo je to porušením zásady zákazu kompenzácie podľa § 7 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V prípade auditu, keď sa prihliada aj na významnosť transakcií, sa nevýznamné sumy kompenzácie nerozporujú, ak ide o podobný, a teda zameniteľný sortiment. Daňové posúdenie môže byť prísnejšie, bez prihliadania na významnosť sa všetky náklady posúdia ako nedaňové náklady a všetky výnosy ako daňové výnosy. 

31.    Evidujeme aj premlčané záväzky. Ako sa pri inventarizácii za rok 2008 posúdi premlčaný záväzok? Dokedy sa majú zaúčtovať inventarizačné rozdiely? 

Základná premlčacia doba je podľa § 397 Obchodného zákonníka 4 roky. Premlčaný záväzok sa spravidla posúdi ako inventúrny prebytok, ktorý sa v roku 2008 odpíše do výnosov (MD 3xx / D 648), ak spoločnosť nemieni záväzok plniť dobrovoľne aj po jeho premlčaní. Premlčané záväzky sa v praxi obvykle dobrovoľne plnia v skupine podnikov alebo ako ústretové gesto pri obnovení obchodných vzťahov. 

Inventarizačné rozdiely sa musia zaúčtovať do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizácia vykonala, teda do roku 2008. Súhrnné výstupy z inventarizácie preto musia byť včas k dispozícii, včítane rôznych súvisiacich podkladov (napr. posúdenie zodpovednosti v škodovej komisii). 

32.    Ako sa bude daňovo odpisovať hmotný majetok už v minulosti odpisovaný po prechode na euro? 

Túto problematiku upravuje § 52e ods. 3 až 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení euronovely č. 465/2008 Z. z. Daňovník, ktorý obstaral a uviedol do užívania hmotný majetok do 31. decembra 2008, prepočíta vstupnú cenu, daňové odpisy a zostatkovú cenu zo slovenských korún k 1. januáru 2009 na eurá konverzným kurzom a zaokrúhli matematicky na dve desatinné miesta.  

Daňovník, ktorý uplatňoval zrýchlené odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 28 zákona o dani z príjmov, pokračuje v zrýchlenom odpisovaní zo zostatkovej ceny prepočítanej konverzným kurzom a zaokrúhlenej matematicky na dve desatinné miesta. Daňovník, ktorý uplatňoval rovnomerné odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 27 zákona o dani z príjmov, pokračuje v rovnomernom odpisovaní zo vstupnej ceny prepočítanej konverzným kurzom a zaokrúhlenej matematicky na dve desatinné miesta. 

Ďalej uvádzame príklad rovnomerného odpisovania osobného auta, ktorého vstupná cena bola 900 000 Sk. Auto sa začalo odpisovať v roku 2006 a odpisovanie sa skončí v roku 2009. 

Obdobie 

Odpisy 

Oprávky 

ZC 

Rok 2006 

225 000 Sk 

225 000 Sk 

675 000 Sk 

Rok 2007 

225 000 Sk 

450 000 Sk 

450 000 Sk 

Rok 2008 

225 000 Sk 

675 000 Sk 

225 000 Sk 

Rok 2009 

7 468,63 eura 

29 874,53 eura 

Daňovník prepočíta jednotlivé údaje nasledovne: 

a)    Vstupnú cenu auta v Sk na eurá konverzným kurzom, teda vstupná cena bude 29 874,53 eura  (900 000 : 30,1260). 

b)    Výšku oprávok do 31. 12. 2008 v Sk na eurá konverzným kurzom, teda oprávky budú 22 405,90 eura  (675 000 : 30,1260). 

c)    Sumu ročného odpisu v Sk na eurá konverzným kurzom, teda ročné odpisy budú 7 468,63 eura  (225 000 : 30,1260). 

Rovnomerné daňové odpisovanie auta v roku 2009 bude plynule pokračovať v eurách tak, že zostatková cena bude po úplnom odpísaní 0 eur. 

Na záver poznamenávame, že zákon o dani z príjmov upravuje len daňové odpisovanie hmotného majetku. Účtovné odpisovanie majetku (drobný, nehmotný, hmotný) upravujú účtovné predpisy. Spôsob zaokrúhlenia účtovných odpisov si účtovná jednotka individuálne stanoví vo svojom odpisovom pláne, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 8 Postupov účtovania v znení euronovely vo FS č. 11/2008. 

33.    Podliehajú príjmy poľovníckeho združenia dani z príjmov právnických osôb? Ako je to v právnom stave roku 2008? 

Daň z príjmov právnických osôb upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedený ZDP má plošný charakter, čiže daňovníkmi sú všetky fyzické osoby a právnické osoby. Poľovnícke združenie (PZ) je podľa § 4 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov právnickou osobou, a teda i daňovníkom dane z príjmov právnických osôb. V ustanovení § 12 ods. 3 ZDP sú definované tzv. osoby nezaložené na podnikanie – tieto osoby sú tu vymenované a patria sem aj občianske združenia (teda aj PZ). Tieto osoby majú osobitne vymedzený predmet dane (§ 12 ods. 2 ZDP), tak ako je uvedené nižšie. 

Predmetom dane daňovníkov nezaložených na podnikanie (teda i PZ) sú: 

  • príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť,  
  • príjmy z predaja majetku, 
  • príjmy z nájomného, 
  • príjmy z reklám, 
  • príjmy z členských príspevkov, 
  • príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou pri zdroji (§ 43). 

Tieto príjmy, ktoré sú síce predmetom dane, treba však ďalej posúdiť, či nie sú oslobodené od dane, pretože podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP sú u osôb nezaložených na podnikanie od dane oslobodené príjmy: 

  • plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou pri zdroji (§ 43). 

Ďalej podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP sú od dane oslobodené aj členské príspevky prijaté občianskymi združeniami (PZ). 

Do základu dane daňovníka nezaloženého na podnikanie sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje daňovú vstupnú cenu zníženú o daňové odpisy uplatnené v daňových výdavkoch (§ 17 ods. 16 ZDP). 

Pri predaji hmotného majetku, ktorý daňovník nezaložený na podnikanie nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie (§ 17 ods. 16 ZDP). 

Upozorňujeme, že od roku 2007 vrátane už neplatí § 13 ods. 1 písm. e) ZDP, podľa ktorého boli od dane oslobodené príjmy osôb nezaložených na podnikanie, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie limit 300 000 Sk. 

Pre mnohé PZ to v praxi bude znamenať, že zrejme budú platiť daň z príjmov právnických osôb zo základu dane z riadne vedeného účtovníctva, preto účtovníctvo musí byť vedené správne a preukázateľným spôsobom. Zjednodušene platí vzorec, že základ dane sa rovná: zdaniteľné príjmy mínus zákonom uznané daňové výdavky. 

Podľa poznatkov a praxe z minulosti je v PZ problematické určiť aj to, ktoré príjmy sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP, teda „príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol alebo ktorá je jeho základnou činnosťou“ – napr. príjmy z predaja ulovenej zveri, predaja živej zveri, poplatkové poľovačky. Podľa oficiálnej korešpondencie v minulosti s MF SR pod č. 62/871/1994 sú tieto príjmy predmetom dane. Ak je nejaký príjem predmetom dane, neznamená to, že sa automaticky zdaňuje, pretože môže byť oslobodený od dane podľa predmetného ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) ZDP. Možno totiž tiež prezentovať názor, že všetky uvedené príjmy plynú z činnosti, na ktorej účel PZ vzniklo, pretože zákon o poľovníctve priamo umožňuje zver si privlastňovať (§ 2) a tiež predávať (§ 33). V praxi bude záležať na rozhodnutí PZ ako samostatnej právnickej osoby, ako posúdi svoje príjmy, pretože nemožno vopred stanoviť jednoznačný postup. 

Prípadný spor sa rieši odvolaním alebo podaním žaloby na správny súd. Preto mnohé PZ radšej z hľadiska tzv. zásady opatrnosti považujú aj príjmy z predaja zveri za zdaniteľné príjmy [teda také, ktoré nie sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP]. 

34.    Má občianske združenie povinnosť podávať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, ak áno, kedy? 

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa daňové priznanie vo všeobecnosti podáva do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia na predpísanom tlačive. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. 

Právnické osoby, ktoré podávajú daňové priznanie, ustanovuje § 41 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Občianske združenie nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (§ 12 ods. 2), príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou pri zdroji, napr. úroky (§ 43), a príjmy z členských príspevkov. Z uvedeného vyplýva, že občianske združenie bude podávať daňové priznanie, ak má príjmy, ktoré sú predmetom dane (napr. príjmy zo svojej špecifickej činnosti, nájomné, príjmy z predaja majetku, príjmy z reklamy). 

Pre úplnosť je potrebné ešte uviesť, že podľa § 38 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov platí povinnosť podať daňové priznanie vo všeobecnosti i vtedy, ak daňový úrad príslušnú osobu k tomu vyzve. 

Na záver upozorňujeme na rozlišovanie pojmov „príjmy“ a „zisk.“ Povinnosť podať daňové priznanie sa viaže na príjmy (nie na zisk). Teda daňové priznanie sa podáva aj v prípade, ak rozdiel zdaniteľných príjmov a výdavkov bude predstavovať daňovú stratu. Vyčíslenie straty má ešte jednu súvislosť, a to tú, že v prípade daňového zisku v ďalších rokoch je možné daňovú stratu z minulých rokov za určitých podmienok odpočítať (porovnaj § 30 ZDP). 

35.    Aké budú pravidlá pre daňové priznanie DPH za december 2008, príp. štvrtý štvrťrok 2008, pokiaľ ide o menu a kurz v súvislosti so zavedením eura ? Podobne daňové priznanie dane z príjmov podané za rok 2008? 

Podľa § 5 ods. 6 vykonávacej vyhlášky č. 75/2008 Z. z. v tlačivách podávaných po zavedení eura  za zdaňovacie obdobia pred zavedením eura  sa peňažné prostriedky vykazujú v slovenských korunách. Týka sa to rôznych tlačív a medzi nimi aj tlačív daňových priznaní, pričom môže ísť o riadne, opravné alebo dodatočné daňové priznanie. 

Finančné vyrovnanie (doplatok, preplatok) so štátnym rozpočtom už bude v eurách po prepočte konverzným kurzom so zaokrúhlením na dve desatinné miesta v neprospech štátu. Je to uvedené aj v poučení na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby (FS č. 9/2008); prepočet na eurá sa vykoná v časti V. – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. 

36.    Budú náklady vzniknuté z dôvodu prechodu na euro daňovo uznané položky v súlade s účtovníctvom pre účely vyčíslenia základu dane z príjmov? 

Áno, budú to daňové náklady, ale v súlade so zákonom o dani z príjmov. Vo všeobecnosti sú daňové náklady také, ktoré vykazujú dostatočnú príčinnú súvislosť so zdaniteľnými výnosmi.      

Podľa § 23 ods. 1 generálneho zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR sa na nevyhnutné a preukázateľne vynaložené náklady súvisiace so zavedením eura  vzťahujú všeobecne platné ustanovenia o daňových nákladoch, t. j. § 2 písm. i) (definícia daňového nákladu) a § 19 (daňové náklady) zákona o dani z príjmov. Tento prístup je opätovne uvedený aj v prechodných ustanoveniach § 52e ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení euronovely č. 465/2008 Z. z. 

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by náklady na zavedenie eura  súviseli s aktivitami, ktoré sú vo všeobecnosti daňovo limitované, napríklad náklady na zariadenia na uspokojovanie potrieb zamestnancov (podniková chata, sauna a pod.), podľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov – potom aj náklady na zavedenie eura  by mali byť rovnako daňovo limitované. 

37.    Predávame tovar za hotové a používame elektronickú registračnú pokladnicu. Musíme ju k 1. januáru 2009 vymeniť? 

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou (ERP) v znení neskorších predpisov môže daňový subjekt používať len taký typ pokladnice, na ktorý príslušný orgán vydal certifikát. 

Podľa § 18 ods. 6 generálneho zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR podlieha povinnosti duálneho zobrazenia celková cena nákupu (vrátane DPH). Jednotlivé položky nákupu nemusia byť duálne zobrazené. Z ustanovenia § 18 ods. 3 posledná veta generálneho zákona vyplýva, že všade, kde sa vykonáva duálne zobrazenie, musí byť viditeľne sprístupnený aj konverzný kurz – z tohto znenia sa odvodzuje výklad, že konverzný kurz má byť buď na doklade z ERP, alebo na viditeľnom mieste v predajni. 

Ak teda výrobca alebo dovozca pokladníc pripraví nový softvér pokladníc, je povinný požiadať o recertifikáciu pokladnice. Daňové úrady budú kontrolovať, či doklady z ERP majú duálne zobrazenie finálnej ceny a či bol na pokladnicu vydaný certifikát po 1. 1. 2008. 

Na záver dávame do pozornosti, že registračné pokladnice recertifikované na euro podľa súčasnej vyhlášky č. 55/1994 Z. z. sa budú môcť používať do konca roku 2010. Od 1. 1. 2011 budú úplne technicky nové registračné pokladnice podľa podmienok zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP. Voči súčasnému právnemu stavu však obsahuje nový zákon o ERP aj jedno zjavne nelogické pravidlo, že povinnosti registrácie bude podliehať aj prijatá úhrada faktúry. 

38.    Má zavedenie eura  vplyv aj na zníženie registračného prahu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH? 

Áno. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení euronovely č. 465/2008 Z. z. sa obrat za najviac 12 predchádzajúcich kalendárnych mesiacov v sume 1 500 000 Sk nahrádza sumou 35 000 eur, čo po prepočte konverzným kurzom (1 euro = 30,1260 Sk) je obrat vo výške 1 054 410 Sk. 

Upozorňujeme, že do obratu 35 000 eur sa zahŕňa aj obrat za kalendárne mesiace roku 2008 prepočítaný konverzným kurzom na eurá. Vyplýva to z prechodných ustanovení § 85e ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení euronovely č. 465/2008 Z. z. 

39.    V akej mene sa vykoná oprava základu dane, ak budeme po 1. januári 2009 vystavovať dobropisy alebo ťarchopisy podľa § 25 zákona o DPH aj s daňou? 

Táto problematika je upravená v prechodných ustanoveniach § 85e zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení euronovely č. 465/2008 Z. z. nasledovne: 

Ak sa oprava základu dane (zníženie alebo zvýšenie) podľa § 25 zákona o DPH vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a ak: 

a)    platba bola požadovaná v eurách, použije sa pri oprave základu dane a dane kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti (historický kurz eura), 
b)    platba bola požadovaná v inej mene ako v slovenských korunách alebo v eurách (napr. USD, CZK), použije sa pri prepočte slovenských korún na eurá konverzný kurz. 

Samostatne je upravený prípad zníženia dane. Ak sa po 31. decembri 2008 vykoná oprava základu dane, ktorá má za následok zníženie dane (dobropis) a týka sa zdaniteľného obchodu v slovenských korunách v roku 2008, daň sa môže opraviť najviac vo výške priznanej pôvodnej dane prepočítanej konverzným kurzom. 

Na záver upozorňujeme, že faktúry vystavované po 1. 1. 2009 musia byť v eurách. Pritom vo faktúre, ktorá bola vyhotovená po 1. januári 2009 a týka sa zdaniteľného obchodu v slovenských korunách v roku 2008, sa údaje o základe dane a výške dane uvedú v eurách aj v slovenských korunách. 

Opravy chýb minulých rokov upravuje pre účely dane z príjmov § 52e ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení euronovely č. 465/2008 Z. z. Náklady vynaložené daňovníkom do 31. decembra 2008 a výnosy, o ktorých sa účtovalo do 31. decembra 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvňujú základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. 

40.    Aké sú zmeny v Postupoch účtovania pre podnikateľov v roku 2008, okrem zmien týkajúcich sa prechodu na euro? 

Ministerstvo financií SR vydalo novelu opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Ide o opatrenie MF SR č. 16317/2007-74 (FS č. 12/2007) s účinnosťou od 1. januára 2008. Ďalej uvádzame prehľad vybraných zmien; v praxi je potrebné pracovať s úplným znením predpisov (zmeny s dosahom na účtovnú závierku 2008 z titulu prechodu na euro sú v otázke č. 1). 

1.    Povinná analytická evidencia platí aj v prípade, ak účtovná jednotka vykonáva činnosť vo verejnom záujme a prijíma náhradu za túto činnosť v akejkoľvek forme [§ 4 ods. 1 písm. k) bod 3]

2.    Vypúšťa sa ustanovenie o účtovaní inventarizačného prebytku odpisovaného majetku voči oprávkam (napr. MD 02x / D 08x) – teda ako plne odpísaného [§ 11 ods. 1 písm. b)]. Dlhodobý odpisovaný majetok novozistený pri inventarizácii sa ocení reprodukčnou obstarávacou cenou a zaúčtuje sa výsledkovo neutrálne (§ 21 ods. 2), obdobne ako investičná dotácia (napr. MD 022 / D 384; MD 551 / D 082 a súčasne MD 384 / D 648). Inventúrne prebytky sa daňovo neodpisujú [§ 23 ods. 2 písm. c) ZDP]

3.    Rezerva na najrôznejšie zľavy (bonusy, rabaty, skontá) a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii (§ 19 ods. 9) sa tvorí ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov so súvzťažným zápisom v prospech súvahového účtu rezerv (MD 6xx / D 323; alebo / D - 6xx, 323). 

4.    Dlhodobý majetok nadobudnutý zámenou sa ocení reálnou hodnotou; pri účtovaní zámeny sa primerane postupuje ako pri účtovaní kúpy a predaja (§ 21 ods. 7). Rozdiel medzi reálnou hodnotou nadobudnutého dlhodobého majetku a účtovnou hodnotou odovzdávaného majetku sa účtuje na vecne príslušný výsledkový účet (napr. 541, 641). 

5.    Zásoby nadobudnuté zámenou sa ocenia reálnou hodnotou; pri účtovaní zámeny sa primerane postupuje ako pri účtovaní kúpy a predaja (§ 22 ods. 7). Rozdiel medzi reálnou hodnotou nadobudnutých zásob a účtovnou hodnotou odovzdávaného majetku sa účtuje na vecne príslušný výsledkový účet (napr. 542, 642). 

6.    Nakúpené emisné kvóty (komodity obchodované na verejnom trhu) sa účtujú v ocenení reálnou hodnotou (§ 30b ods. 2) a k závierkovému dňu sa oceňujú trhovou cenou. Zmena reálnej hodnoty k závierkovému dňu sa účtuje výsledkovo (účty 564 alebo 664). 

7.    Ustanovujú sa ďalšie spresnenia k účtovaniu emisných kvót (§ 30b ods. 5). Rozdiel medzi výškou záväzku a výškou rezervy sa účtuje podľa charakteru tohto rozdielu na ťarchu alebo v prospech účtu 548 (napr. MD 548 / D 323 alebo MD 323 / D 548). 

8.    Rozpúšťanie dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku v prípade prechodného užívania stavby a z dôvodu dočasného užívania stavby do výnosov (§ 56 ods. 12) sa vykoná v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovanými opravnými položkami do nákladov (MD 553 / D 092; MD 384 / D 648), aby sa zabezpečil neutrálny dosah účtovania dotácie. 

41.    Uveďte najvýznamnejšiu novelu zákona o dani z príjmov, ktorá zasahuje do právneho stavu roku 2008. 

Pre potreby praxe ďalej uvádzame širšiu rešerš vybraných zmien (fyzické osoby aj právnické osoby) v systémovej novele č. 621/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2008; v praxi je však potrebné používať úplné znenie predpisov. Novela č. 465/2008 Z. z. k téme prechodu na euro s účinnosťou od 1. 1. 2009 tu nie je uvedená.  

ROK 2008 

1.    Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo do 31. decembra 2007, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007 (§ 52d ods. 2); toto ustanovenie zabraňuje retroaktivite práva garantovanej Ústavou SR. 

2.    Za nepeňažný príjem sa u fyzickej osoby účtujúcej v jednoduchom účtovníctve považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku [§ 2 písm. c)]. 

3.    Spresňuje sa, že podiel na zisku, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku prijatý od zahraničnej právnickej osoby nie je predmetom dane. Časť zisku vyplývajúca z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania v. o. s. je predmetom dane [§ 3 ods. 2 písm. c), § 12 ods. 7 písm. c)]. 

4.    Oslobodenie úrokov medzi združenými spoločnosťami členských štátov EÚ (Smernica rady 2003/49/ES) sa týka aj prípadov, keď ich vypláca alebo konečným príjemcom je stála prevádzkareň právnickej osoby so sídlom v EÚ [§ 13 ods. 2 písm. g)]. 

5.    Oslobodenie vybraných príjmov (zjednodušene – kultúrne a priemyselné licenčné poplatky, nájomné) medzi združenými spoločnosťami členských štátov EÚ (Smernica rady 2003/49/ES) sa týka aj prípadov, keď ich vypláca alebo konečným príjemcom je stála prevádzkareň právnickej osoby so sídlom v EÚ [§ 13 ods. 2 písm. i)]. 

6.    Ak daňovník uplatnil postup, že jeho základ dane vychádzal z účtovnej závierky podľa IFRS (§ 17a zákona o účtovníctve) upravenej podľa príslušného opatrenia MF SR (FS č. 2/2006 + 12/2006) – je povinný takýto postup uplatňovať aj v nasledujúcich obdobiach [§ 17 ods. 1 písm. c)]. 

7.    Do základu dane sa nezahŕňa investičná dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch (§ 56 ods. 12 Postupov účtovania); táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby daňového odpisovania majetku a vo výške daňových odpisov [§ 17 ods. 3 písm. f)]; rozdiel z dôvodu zmeny zákona sa zahrnie do základu dane rovnomerne do konca roku 2009 (§ 52d ods. 4). 

8.    Upresňuje sa úprava základu dane v jednoduchom účtovníctve pri skončení podnikania v oblasti rezerv, pohľadávok a nájomného [§ 17 ods. 8 písm. a)]. 

9.    Vypúšťa sa časové rozlišovanie poskytnutého alebo prijatého preddavku v jednoduchom účtovníctve; preddavky budú ovplyvňovať základ dane v čase ich zaplatenia alebo prijatia v súlade so zásadami jednoduchého účtovníctva (§ 17 ods. 12); rozdiely sa vysporiadajú do konca roku 2008 (§ 52d ods. 3).  

10.    Podľa obchodného práva môže subjekt odpísať pohľadávku v čase podľa svojho rozhodnutia, a to aj v jednoduchom účtovníctve; základ dane sa zvýši o hodnotu tejto pohľadávky, okrem prípadov, keď sa odpis pohľadávky daňovo uznáva [§ 17 ods. 12 písm. b)]. 

11.    Základ dane daňovníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve sa zvýši o výšku záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov (§ 17 ods. 29). Toto administratívne zdanenie sa odstráni znížením základu dane, ak sa záväzok uhradí (MD 3xx / D 221) alebo odpíše do výnosov (MD 3xx / D 648); stav týchto záväzkov zistený k 31.12. 2007 sa zdaní rovnomerne do konca roku 2009 (§ 52d ods. 5). 

12.    Základ dane daňovníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve sa zvýši o sumu opravnej položky, ktorá bola uznaná za daňový náklad (§ 17 ods. 30) – pri postúpení pohľadávky (MD 547.1 / D 391.1, MD 391.1 / D 311, MD 315 / D 646) alebo odpise pohľadávky (MD 547.1 / D 391.1, MD 391.1 / D 311), alebo čiastočnom zaplatení pohľadávky (MD 547.1 / D 391.1, MD 221 / D 311, MD 391.1 / D 547.1). 

13.    Odpis pohľadávky vo výške 100 % sa uznáva v spresnených 6 prípadoch, a to zjednodušene – zamietnutie konkurzu, výsledok konkurzu, úmrtie dlžníka, zastavenie exekúcie, zastavenie výkonu rozhodnutia, opravná položka u zdravotných poisťovní [§ 19 ods. 2 písm. h) body 1 až 6]. 

14.    Odpis „drobných“ pohľadávok vo výške 100 % menovitej hodnoty, ak sú súčasne splnené 3 podmienky – je možné tvoriť opravnú položku (po lehote splatnosti nad 24 mesiacov – 50 % OP), menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 10 000 Sk a k závierkovému dňu celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 10 000 Sk [§ 19 ods. 2 písm. i)]. 

15.    Odpis pohľadávky do výšky opravnej položky [§ 19 ods. 2 písm. r)], ktorá by bola uznaná podľa § 20 ods. 14 zákona v troch časových pásmach po splatnosti pohľadávky – 12 mesiacov (20 %), 24 mesiacov (50 %) alebo 36 mesiacov (100 %).  

16.    Neuznáva sa strata z predaja vlastnej pohľadávky. Do daňových nákladov sa uznáva menovitá hodnota pohľadávky len do výšky príjmu z jej predaja alebo do výšky opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná [§ 19 ods. 3 písm. h)]. 

17.    Neuznáva sa strata z ďalšieho predaja kúpenej pohľadávky. Do daňových nákladov sa uznáva hodnota pohľadávky len do výšky príjmu z jej predaja alebo do výšky opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná z titulu prihlásenia do konkurzu [§ 21 ods. 2 písm. l)]. 

18.    Spresňuje sa spôsob zistenia spotreby PHL na účely určenia daňového nákladu, tak ako sa to v praxi v zásade uplatňuje aj v súčasnosti (FS č. 12/2000); za určitých okolností platí aj interná smernica pri nákladom aute alebo pracovnom mechanizme [§ 19 ods. 2 písm. l)]. 

19.    Ruší sa jedna z daňových rezerv, a to rezerva na odmeny a prémie vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca [§ 20 ods. 9 písm. a)]; tento náklad bude daňovým nákladom riadnym zaúčtovaním záväzku (MD 521, 524 / D 331) alebo použitím predtým len účtovnej rezervy podľa § 17 ods. 25 zákona (MD 521.9, 524.9 / D 323, MD 323 / D 331). 

20.    Opravná položka k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurze alebo reštrukturalizácii sa môže tvoriť (§ 20 ods. 10) tak k vlastným pohľadávkam (menovitá hodnota), ako aj ku kúpeným pohľadávkam (obstarávacia cena). 

21.    Tvorba opravných položiek k rizikovým pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do výnosov, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov (24 mesiacov, 36 mesiacov), sa zahrnie do daňových nákladov len do výšky 20 % (50 %, 100 %) menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva (§ 20 ods. 14); rozdiel v daňových opravných položkách zistený k 31.12. 2007 sa zahrnie do základu dane rovnomerne do konca roku 2009 (§ 52d ods. 9). 

22.    Žiadnu daňovú opravnú položku nemožno tvoriť k pohľadávke nadobudnutej postúpením a k pohľadávke, ktorú je možné vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi (§ 20 ods. 15). 

23.    Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti (§ 30 ods. 2). V praxi býva na zrušenie spoločnosti s právnym nástupcom viacero dôvodov. 

24.    Dopĺňa sa nový titul na zrážkovú daň pri zdroji [§ 43 ods. 3 písm. l)], a to – vrátené poistné zaplatené na verejné zdravotné poistenie z ročného zúčtovania. 

25.    Rozširujú sa tituly na alokáciu 2 % zaplatenej dane – o ochranu ľudských práv, ochranu a tvorbu životného prostredia, vedu a výskum [§ 50 ods. 4 písm. h)] a doplňuje sa aj rozšírenie okruhu oprávnených osôb o subjekty výskumu a vývoja [§ 50 ods. 5 písm. f), g), h)]

ROK 2009 

1.    Na zistenie vplyvu transferového oceňovania na základ dane sa použije niektorá z metód porovnávania ceny alebo porovnávania zisku; o použitej metóde je daňovník povinný viesť dokumentáciu s obsahom, ktorý ustanoví MF SR (§ 18 ods. 1). 

2.    Opätovne sa zavádza tzv. zákaz nízkej kapitalizácie tým, že sa zavádza limit pre maximálnu výšku úrokov z úverov a pôžičiek; nedaňovým nákladom budú úroky z úverov a pôžičiek, ktoré presiahnu šesťnásobok vlastného imania – týka sa však len úverov a pôžičiek nad 100 mil. Sk [§ 21 ods. 2 písm. k)]. Účinnosť tejto novely bola oddialená od 1. 1. 2010 novelou č. 563/2008 Z. z. (článok IV a článok V).