Archívny článok produktu EPI Odborné články

Zobrazený je archívny článok. Zobrazenie archívneho článku je bezplatné. Aktuálne články sú dostupné len pre používateľov so zakúpeným prístupom do produktu EPI Odborné články.

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) upravuje podmienky poskytovania náhrad výdavkov a iných plnení pre zamestnancov pri týchto právnych úkonoch:

• pracovná cesta (tuzemská a zahraničná – II. a III. časť zákona o cestovných náhradách),
• dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe (§ 6 ods. 1 zákona o cestovných náhradách),
• vyslanie zamestnanca do členského štátu Európskej únie (§ 6 ods. 1 zákona o cestovných náhradách),
• vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (§ 6 ods. 2 zákona o cestovných náhradách),
• cesta v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovnej zmeny do miesta pravidelného pracoviska a späť (§ 6a zákona o cestovných náhradách),
• výkon práce v zahraničí (IV. časť zákona o cestovných náhradách).

Zákon o cestovných náhradách rozlišuje náhrady, ktoré majú pre zamestnanca nárokový charakter alebo nenárokový (fakultatívny) charakter.

Nárokové cestovné náhrady je zamestnávateľ po splnení podmienok ustanovených v zákone o cestovných náhradách povinný zamestnancovi poskytnúť.

Zamestnancovi vyslanému na tuzemskú pracovnú cestu patria nasledujúce nárokové náhrady:

• náhrada preukázaných cestovných výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. a), § 7],
• náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie [§ 4 ods. 1 písm. b)],
• stravné [§ 4 ods. 1 písm. c), § 5],
• náhrada potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)],
• náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny [§ 4 ods. 1 písm. e)].

Zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu patria nasledujúce nárokové náhrady:

• náhrada preukázaných cestovných výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. a), § 7, § 15],
• náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie [§ 4 ods. 1 písm. b)],
• náhrada potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)],
• poistenie liečebných nákladov v zahraničí (§ 11 ods. 1),
• povinné alebo odporúčané očkovanie (§ 11a),
• náhrada za cesty na návštevu rodiny (§ 12),
• stravné (§ 13).

Podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) nárokové cestovné náhrady nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti, ak sa poskytujú v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú zamestnancovi vznikne nárok podľa osobitných predpisov, medzi ktoré patrí aj zákon o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.

Poznámka

Vreckové poskytnuté zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste sa zdaňuje v každom prípade, a to bez ohľadu na charakter tejto náhrady. Zdaňovanie sa teda vzťahuje na vreckové bez ohľadu na to, či ide o nárokové vreckové alebo nenárokové vreckové poskytnuté v súlade s osobitným predpisom.

Upozornenie

Nárokové cestovné náhrady, ktoré sú oslobodené od dane a ktoré nie sú predmetom dane podľa zákona o dani z príjmov, nie sú ani súčasťou vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie a vymeriavacieho základu pre zdravotné poistenie. Vzhľadom na to, že vreckové je vždy predmetom dane z príjmu, a to bez ohľadu na jeho charakter (nárokové, nenárokové), je vždy súčasťou vymeriavacieho základu na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. a vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení zákona č. 499/2010 Z. z.

Nenárokové cestovné náhrady sú upravené v zákone o cestovných náhradách a na rozdiel od nárokových cestovných náhrad zamestnávateľ nie je povinný poskytovať ich zamestnancovi. Ich poskytovanie je založené na dohode:

• zamestnávateľa a zamestnanca v pracovnej zmluve alebo inej písomnej dohode alebo
• zamestnávateľa a odborovej organizácie, t. j. ich poskytovanie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, alebo
• ich poskytovanie závisí od rozhodnutia zamestnávateľa (napr. na základe vnútorného predpisu).

Zamestnancovi pri vyslaní na tuzemskú pracovnú cestu zamestnávateľ môže poskytnúť tieto nenárokové náhrady:

• stravné alebo bezplatné stravovanie (§ 5 ods. 3),
• iné a vyššie náhrady (§ 9 – len zamestnávatelia, ktorí odmeňujú zamestnancov podľa Zákonníka práce).

Zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu zamestnávateľ môže poskytnúť tieto nenárokové náhrady:

• iné a vyššie náhrady (§ 9 – len zamestnávatelia, ktorí odmeňujú zamestnancov podľa Zákonníka práce),
• iné druhy komerčného poistenia (§ 11 ods. 2),
• vreckové (§ 14).

Nenárokové cestovné náhrady sa považujú u zamestnanca za predmet dane a sú preňho zdaniteľným príjmom.

Upozornenie

Nenárokové náhrady, ktoré nie sú oslobodené od dane a ktoré sú predmetom dane, t. j. podliehajú dani z príjmu, sú súčasne vymeriavacím základom na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. a na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení zákona č. 499/2010 Z. z.

Rozlíšenie cestovných náhrad na nárokové a nenárokové je potrebné, aby účtovná jednotka (zamestnávateľ) túto skutočnosť premietla aj do účtovníctva prostredníctvom vytvorenia analytických účtov k účtu 512 – Cestovné. Na tomto účte sa účtujú cestovné náhrady bez ohľadu na ich charakter, t. j. či sa poskytujú ako nárokové náhrady alebo ako nenárokové náhrady. Analytické členenie účtu 512 – Cestovné je potrebné z hľadiska zákona odani zpríjmov. Takéto rozlíšenie cestovných náhrad na nárokové náhrady (nie sú predmetom dane, okrem nárokového vreckového) a na nenárokové náhrady (sú predmetom dane) má rozhodujúci vplyv na výšku daňovej povinnosti zamestnanca.

V nasledujúcej časti sa zaoberám jednotlivými nenárokovými cestovnými náhradami a právnymi úkonmi, pri ktorých sa môžu zamestnancom poskytovať.