Vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný:
a) niečo trpieť (pati), napr. prechod cez svoj pozemok, čerpanie vody zo studne umiestnenej na svojom pozemku,
b) niečoho sa zdržať, t. j. niečo nekonať (non facere), napr. nezriadiť terasu na svojom dome, hoci by to stavebné predpisy umožňovali. Obidve uvedené obmedzenia (a, b) spočívajú v nečinnosti,
c) niečo konať (facere), napr. v určitých obdobiach odomykať zámku na dverách (vrátach) svojho oplotenia. Uvedená povinnosť spočíva v činnosti.
V rámci právneho vzťahu vyplývajúceho z vecného bremena môžu byť uvedené tri druhy obmedzení (povinností) rôzne kombinované.
Vecnoprávny charakter vecných bremien spočíva v tom, že táto povinnosť (obmedzenia) vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti na ďalších jej nadobúdateľov.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám (resp. vyplývajúce z vecných bremien) môžu byť dvojakého druhu, a to:
1. spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Každý vlastník tejto nehnuteľnosti je oprávneným z vecného bremena pri zmene vlastníctva tak na základe univerzálnej, ako aj singulárnej sukcesie. Právo vyplývajúce z vecného bremena je tu nerozlučne späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, takže prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (napr. dedením, zmluvným prevodom). Toto právo pôsobiace in rem slúži na prospešnejšie využívanie určitej (a nie žiadnej inej) nehnuteľnosti patriacej oprávnenej osobe, napr. právo cesty cez susedný pozemok;
2. patriace určitej osobe (pôsobí in personam). Toto právo patrí fyzickej alebo právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. Uvedené právo neprechádza na jej právneho nástupcu a zaniká najneskôr smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Pôjde napr. o právo doživotného užívania bytu v dome alebo miestnosti v dome, ktorý oprávnená osoba (obvykle rodič) previedla (napr. darom) na osoby povinné z vecného bremena.
Subjektmi právneho vzťahu vecného bremena môžu byť tak fyzické, ako aj právnické osoby. Pritom na jednej strane vystupuje subjekt povinnosti zaťažený vecným bremenom a na strane druhej subjekt oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie (povinnosť) pôsobí.
Náklady súvisiace so zachovaním a opravami užívanej veci sa hradia podľa dohody účastníkov vzťahu z vecného bremena. Ak takej dohody niet, tak oprávnený z vecného bremena znáša tieto náklady primerane, najmä so zreteľom na spôsob tohto užívania. Vlastník veci sa na týchto nákladoch podieľa primerane, ak aj on vec spoluužíva. V prípade sporu ohľadne týchto nákladov rozhodne na návrh súd.
Právna oblasť: Občianske právo
Kľúčové slová: vecné bremeno / užívanie veci / vlastník /
Súvisiace vzory v produkte Vzory zmlúv a právnych podaní na EPI