Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Materiál bol predložený v rámci plánu legislatívnych úloh vlády SR na 2. polrok 2012.

Cieľom predloženého zákona je predovšetkým snaha o presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Návrh zákona tak najmä:

- navrhuje upraviť definíciu závislej práce, a to tak ako ju definuje identifikačnými znakmi, najmä vecnými a druhovými s cieľom minimalizovať využívanie iných foriem zamestnávania ako riadny pracovný pomer, ak práca má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu;

- v rámci kontrol zamestnávateľom na účely sledovania zamestnancov vypúšťa kontrolu listových zásielok adresovaných zamestnancovi ako súkromnej osobe;

- stanovuje, aby pracovný pomer na určitú dobu bolo možno dohodnúť najdlhšie na dva roky a predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát;

- stanovuje, že o neplatný právny úkon ide aj vtedy, keď na jeho urobenie neudelil vopred predpísaný súhlas príslušný orgán, ktorý ho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu mal dať, obdobne to platí pre súhlas zákonného zástupcu, ak sa vyžaduje;

- stanovuje, aby zamestnávateľ nemal oprávnenie od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu vyžadovať ani informáciu o odborovej príslušnosti;

- vypúšťa povinnosť, aby zamestnanec uhradil zamestnávateľovi primerané náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore;

- navrhuje, aby zamestnávatelia mohli dohodnúť v pracovných zmluvách alebo kolektívnych zmluvách dlhšie výpovedné doby napr. pre zamestnancov, ktorým chýba pri skončení pracovného pomeru niekoľko mesiacov do dôchodku;

- navrhuje, aby zamestnávateľ mohol poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v prípade, keď to zákon výslovne neustanovuje;

- stanovuje povinnosť pre zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ale aj výpoveďou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov;

- umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi nepretržitý odpočinok v týždni aj v rozsahu viac ako 24 hodín raz za dva týždne, s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do štyroch mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni;

- upravuje, aby zamestnávateľ mohol dohodnúť so zamestnancom prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem;

- navrhuje definíciu nočnej práce ako práce vykonávanej v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou;

- spresňuje, že nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky majú aj zamestnanci starší ako 33 rokov;

- navrhuje, že ak zamestnávateľ neurčí čerpanie dovolenky (pre čas do konca kalendárneho roka) najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, bude mať právo na určenie dovolenky aj zamestnanec, čerpanie dovolenky bude zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi najmenej 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnávateľa;

- doplňuje do taxatívne vymedzených dôb, ktoré sa posudzujú ako výkon práce, dobu prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov, zároveň vypúšťa dobu práce vo sviatok, za ktorú sa poskytlo náhradné voľno.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. januára 2013.