Na rokovanie vlády bol predložený návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona nadväzuje na súčasnú právnu úpravu vyberania, platenia a vymáhania úhrady, ktorú predstavuje článok I zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z., ktorý sa s účinnosťou k 1. januáru 2013 ruší zákonom č. 397/2011 Z. z.
Z dôvodovej správy k návrhu zákona vyplýva cieľ ponechať súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“) a príspevku zo štátneho rozpočtu. Navrhovaná právna úprava sa predkladá s cieľom zachovať nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa, ktorá by bola v tomto prípade diskutabilná, ak by hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska bol výlučne príspevok zo štátneho rozpočtu.
Predkladaný návrh zákona sa zaoberá úpravou platenia, vyberania a vymáhania úhrady. Návrh zákona obsahuje legálnu definíciu pojmu platiteľ úhrady, v zmysle ktorej je platiteľom fyzická osoba, ktorú eviduje dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, a zamestnávateľ, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu aspoň troch zamestnancov.
Vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady má byť podľa návrhu Rozhlas a televízia Slovenska. Príjmy z úhrady a príjmy z pokút je verejnoprávny vysielateľ oprávnený použiť výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.
Návrh zákona ustanovuje sadzbu úhrady, ktorá je pre platiteľa podľa § 3 ods. 1 písm. a) stanovená na 4,64 eura. Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, pričom navrhovaná právna úprava ustanovuje spôsob určenia sadzby úhrady v prípadoch, keď dochádza k zníženiu alebo zvýšeniu počtu zamestnancov rozhodujúcemu pre určenie výšky úhrady.
Návrh zákona ustanovuje podmienky, za akých vzniká nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ktorý je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo žije v domácnosti s takouto osobou, pričom táto osoba musí mať na adrese odberného miesta platiteľa trvalý pobyt. Nárok na oslobodenie vzniká takémuto platiteľovi až po oznámení a preukázaní skutočností zakladajúcich tento nárok. Návrh zákona taktiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré sú priamo na základe zákona oslobodené od povinnosti platiť úhradu. Návrh zákona ustanovuje aj podmienky, za akých vzniká nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu.
Na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie vyberateľ úhrady evidenciu platiteľov. V tejto súvislosti návrh zákona ukladá povinnosť poskytovať súčinnosť dodávateľovi elektriny, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovni a katastrálnym úradom. Platiteľ úhrady je povinný písomne oznamovať vyberateľovi úhrady vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu, vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu, vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto a vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej pre určenie zníženej sadzby úhrady.
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2013, okrem čl. III bodu 19, ktorý nadobúda účinnosť 31. decembra 2012.
Autor: Mgr. Matej Trnavský