utorok 30. septembra 2014, Jarolím

Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce

Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a náhrada za pracovnú pohotovosť a tiež plnenie poskytované zo zisku po zdanení. Zrážkam zo mzdy podliehajú aj náhrady mzdy a náhrady za čas pracovnej pohotovosti.

Zákonník práce upravuje zrážky zo mzdy:

  • v ustanoveniach o zabezpečení práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov: § 20 ods. 2, v zmysle ktorého uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom o zrážkach zo mzdy,
  • v ustanoveniach o mzde a priemernom zárobku: § 131 a § 132, ktoré ustanovujú jednotlivé druhy a poradie zrážok a samotný proces výkonu jednotlivých druhov zrážok zo mzdy.

Zrážky zo mzdy a poradie zrážok

Zákonník práce ustanovuje vykonávanie zrážok zo mzdy nasledovne:

a) prednostne sa v zmysle § 131 ods. 1 zo mzdy zamestnanca vykonajú zrážky:

  • poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorým je poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové starobné a invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
  • preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (individuálne zdravotné poistenie je typom komerčného poistenia a nepatrí k prednostným zrážkam),
  • príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, pričom povinnosť vykonávania zrážok pre zamestnávateľa vyplýva zo zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej s príslušnou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,
  • preddavku na daň alebo daň, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;

Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej uvedenými osobitnými predpismi, zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plní ostatné povinnosti voči týmto inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú, archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú.

b) po vykonaní prednostných zrážok sa v zmysle § 131 ods. 2 zo mzdy zamestnanca môžu zraziť len:

  • preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
  • sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia,
  • peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanie trestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná pokuta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní,
  • neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
  • nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
  • náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
  • náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
  • sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť;

Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne i bez súhlasu zamestnanca.


Príklad č. 1:
Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi preddavok na cestovné náhrady. Tento preddavok podlieha vyúčtovaniu. Zamestnanec však v termíne určenom na vyúčtovanie preddavkov preddavok nevyúčtoval. Zamestnávateľ mu môže poskytnutý nevyúčtovaný preddavok zraziť zo mzdy, a to i bez súhlasu zamestnanca.

Príklad č. 2:
Zamestnanec čerpal 5 dní dovolenky. Zamestnávateľ mu poskytol náhradu za dovolenku a dodatočne zistil, že zamestnancovi vznikol nárok len na 4 dni dovolenky. Zamestnanec je v zmysle § 117 ZP povinný vrátiť časť náhrady mzdy za 1 deň a zamestnávateľ mu môže vrátenie realizovať zrážkou zo mzdy.

Príklad č. 3:
Zamestnancovi bolo po ukončení pracovného pomeru poskytnuté odstupné vo výške trojnásobku jeho priemerného platu. Po dvoch mesiacoch však zamestnanec opäť nastúpil do pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi. V zmysle § 76 ods. 4 ZP je povinný vrátiť časť odstupného, ktorá sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. Pomernú časť odstupného určeného na vrátenie mu zamestnávateľ môže zraziť zo mzdy.



c)
ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok sa môžu vykonať len:

Prednostné zrážky sa realizujú v prvom rade. Ostatné zrážky sa realizujú v určenom poradí. Poradie zrážok je stanovené nasledovne:

  • pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia – spôsob vykonania zrážok, ako aj poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
  • pri peňažných trestoch a náhradách uložených vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu,
  • pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok,
  • pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom – poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody,
  • pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou – poradie sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi,
  • pri zmene zamestnávateľa – poradie zrážok u nového zamestnávateľa zostáva nezmenené.

Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi zamestnávateľom a zamestnancom

Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívne stanovené v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonať len za základe písomnej dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Písomná forma dohody je základnou podmienkou jej platnosti.

Dohoda o zrážkach zo mzdy môže mať povahu:

  • zabezpečovaciu, uzatvorenú v zmysle § 20 ods. 2 ZP, napr. v prípade vzniku povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu, za ktorú zamestnanec zodpovedá,
  • uhradzovaciu, uzatvorenú v zmysle § 131 ods. 3 ZP, napr. za účelom realizácie zrážok sporenia, poistenia, splátky úverov a pod.

Právna úprava dohody o zrážkach nevymedzuje náležitosti dohody. Dohoda o zrážkach by mala obsahovať:

  • identifikáciu účastníkov dohody, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca,
  • dôvod zrážok zo mzdy,
  • určenie výšky zrážok,
  • údaje pre realizáciu platby (určenie subjektu, voči ktorému sú platby realizované, číslo jeho účtu a pod.),
  • dátum vzniku povinnosti zamestnávateľa začať realizovať zrážky.


Príklad č. 4:
Zamestnanec svojím zavinením spôsobil zamestnávateľovi škodu. Škodu v plnej výške uznal a dohodol sa so zamestnávateľom na výške náhrady škody a forme úhrady – zrážkou zo mzdy. Zamestnávateľ môže zrážky realizovať len na základe písomnej dohody o zrážkach uzatvorenej medzi ním a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade, že by zamestnanec škodu neuznal a vyčíslenú škodu nebol ochotný uhradiť, zamestnávateľ nemá právo realizovať náhradu škody zrážkou zo mzdy zamestnanca, náhradu škody môže vymáhať iba súdnou cestou.

Príklad č. 5:
Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vykonávanie pravidelnej mesačnej zrážky zo mzdy na životné poistenie. Zamestnávateľ vykonávať takého zrážky nie je povinný. V prípade, že zamestnávateľ zamestnancovi vyhovie, zrážky môže realizovať len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 131 ods. 3 Zákonníka práce.



 

Celý článok nájdete v EPI produktochOdborné články:
Postup a povinnosti zamestnávateľa pri výkone zrážok zo mzdy

Ďalej sa v článku dočítate: