Pri elektronickom obchode sa využíva elektronická komunikačná sieť (ale nielen internet), a to na reklamu, objednávky, dodávky produktov alebo služieb, alebo ich kombináciu. Tieto transakcie sa môžu vyskytnúť nielen medzi podnikateľskými subjektmi, ale napr. aj medzi podnikateľskými subjektmi a nepodnikajúcimi občanmi. Platba sa zvyčajne uskutoční on-line prostredníctvom kreditných kariet alebo iných platobných nástrojov.
Právna úprava služieb informačnej spoločnosti, najmä elektronického obchodovania
Spoločný právny rámec služieb informačnej spoločnosti, najmä elektronického obchodovania pre všetky členské štáty Európskej únie predstavuje SMERNICA 2000/31/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode).
V cit. smernici, ktorá je uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie, sa o. i. uvádza, že Európska únia sa snaží vytvoriť ešte užšie väzby medzi štátmi a ľuďmi Európy, aby zabezpečila hospodársky a spoločenský pokrok; rozvoj elektronického obchodu v rámci informačnej spoločnosti ponúka značné príležitosti na zamestnanie v spoločenstve, najmä v malých a stredných podnikoch a bude stimulovať hospodársky rast a investície európskych spoločností do inovácií a taktiež zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu za predpokladu, že každý bude mať prístup na internet, s cieľom vytvoriť skutočnú oblasť bez vnútorných hraníc pre služby informačnej spoločnosti.
V čl. 18 cit. smernice je definovaný pojem „služby informačnej spoločnosti“. V zmysle tohto článku služby informačnej spoločnosti zahŕňajú celú škálu ekonomických činností, ku ktorým dochádza on-line, najmä predaj tovaru on-line; služby informačnej spoločnosti nie sú výlučne obmedzené na služby, ktoré vedú k vzniku zmluvného vzťahu on-line, ale sa rozširujú aj na služby, ktoré nie sú platené ich príjemcami, pokiaľ predstavujú ekonomickú činnosť, ako sú napríklad služby poskytujúce on-line informácie alebo komerčnú komunikáciu alebo tie, ktoré poskytujú nástroje umožňujúce vyhľadávanie, prístup a získavanie údajov; služby informačnej spoločnosti taktiež zahŕňajú služby pozostávajúce z prenosu informácií prostredníctvom komunikačnej siete, v poskytovaní prístupu do komunikačnej siete alebo v ukladaní informácií poskytnutých príjemcom služby na hosťovskom počítači.
Táto smernica položila základy pre rozvoj cezhraničných on-line služieb. Zúčastnené strany ju počas verejnej konzultácie zorganizovanej v roku 2010 uznali za hlavný pilier jednotného digitálneho trhu. Je potrebné ju preto iba doplniť bez toho, aby bola nutná jej revízia. V smernici sa takisto uvádza, že poskytovatelia on-line služieb musia v zásade dodržiavať pravidlá krajiny, v ktorej sú usadení. Obsahuje aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľov.
Podľa citovanej smernice dodávateľ musí oboznámiť zákazníka s jasnými a úplnými informáciami o. i. o:
- svojej totožnosti a adrese sídla,
- charaktere tovaru či služieb a ich cenách,
- cene za doručenie a dodacej lehote,
- podrobnostiach a lehote možnosti reklamácie, vrátenia tovaru,
- všeobecných obchodných podmienkach,
- spôsoboch platby, doručenia (vykonania predmetu zmluvy),
- existencii práva na odstúpenie,
- dobe, počas ktorej ostáva ponuka či cena platná a minimálnej dobe platnosti zmluvy,
- nákladoch za použitie techniky na komunikáciu,
- minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade neustáleho alebo stále sa opakujúceho vykonávania predmetu zmluvy.
Podľa tejto smernice miestom prevádzky spoločnosti poskytujúcej služby prostredníctvom webovej stránky na internete nie je miesto, kde sa nachádza technológia podporujúca webovú stránku alebo miesto, na ktorom je webová stránka prístupná, ale miesto, kde spoločnosť vykonáva svoju obchodnú činnosť. V prípadoch, kedy má poskytovateľ niekoľko miest prevádzok, je dôležité určiť, z ktorého miesta prevádzky sa príslušná služba poskytuje. V prípade, keď je ťažké určiť, z ktorého z niekoľkých miest prevádzok sa daná služba poskytuje, je to miesto, kde má poskytovateľ centrum činností súvisiacich s touto konkrétnou službou.
V národnej správe SR z 12. novembra 2007 sa o. i. konštatuje, že cit. smernica 2000/31/ES bola implementovaná do zákona č. 22/2004 Z. z. Ide o zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 22/2004 Z. z. v znení n. p. upravuje:
a) vzťahy medzi poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti a ich príjemcom, ktoré vznikajú pri ich komunikácii na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou a spočívajú na elektronickom spracovaní, prenose, uchovávaní, vyhľadávaní alebo zhromažďovaní dát vrátane textu, zvuku a obrazu,
b) dohľad nad dodržiavaním zákona,
c) medzinárodnú spoluprácu v elektronickom obchode.
POZNÁMKA
Na účely tohto zákona sa rozumie:
a) službou informačnej spoločnosti služba poskytovaná na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou (zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách bol zrušený a nahradený zákonom č. 531/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách) spravidla za úhradu na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta okrem osobnej elektronickej pošty; službou informačnej spoločnosti nie sú rozhlasové a televízne vysielanie vrátane teletextu, hlasové telefonické služby, telefaxové služby a služby, ktorých obsah vylučuje ich poskytovanie na diaľku,
b) poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti (ďalej len „poskytovateľ služieb“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na účely podnikania alebo na iné účely poskytuje služby informačnej spoločnosti; ak je poskytovateľ služieb podnikateľom, umiestnenie elektronických zariadení potrebných na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti nie je pre určenie sídla alebo miesta podnikania rozhodujúce,
c) príjemcom služieb informačnej spoločnosti (ďalej len „príjemca služieb“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá využíva služby informačnej spoločnosti, najmä vyhľadáva alebo poskytuje informácie; ak je príjemcom služieb fyzická osoba, ktorá využíva služby informačnej spoločnosti na iný účel ako na podnikanie alebo výkon svojho povolania, považuje sa za spotrebiteľa,
d) komerčnou komunikáciou informácie o tovare, službe, podnikateľovi alebo o osobe, ktorá vykonáva povolanie alebo regulované povolanie podľa osobitného zákona, vrátane reklamy, ponuky a predaja tovaru okrem
- informácií umožňujúcich priamy styk s poskytovateľom služieb prostredníctvom elektronického zariadenia, najmä o názve domény alebo o adrese elektronickej pošty; doménou sa rozumie symbolická adresa v elektronickej komunikačnej sieti,
- informácií o tovare, službe, podnikateľovi alebo osobe, ktorá vykonáva povolanie alebo regulované povolanie podľa osobitného zákona, zostavených na iný účel ako na ich reklamu a poskytovaných bezodplatne,
e) koordinovanou oblasťou všeobecné a osobitné požiadavky ustanovené v právnych predpisoch Slovenskej republiky a členských štátov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov služieb, najmä požiadavky na začatie podnikania, dodržiavanie podmienok podnikania, kvalitu služieb informačnej spoločnosti a zodpovednosť poskytovateľa služieb; do koordinovanej oblasti nepatria požiadavky vzťahujúce sa výlučne na tovar, podmienky jeho dodávky a na služby, ktoré sa neposkytujú elektronicky.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná sieť je funkčne prepojená sústava prenosových systémov a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemných sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.
Z hľadiska perspektívy v rámci Európy dodajme:
V „Oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov“ z 11. 1. 2012 sa uvádza, že podiel hospodárstva realizovaného prostredníctvom internetu na európskom HDP je stále nízky, v roku 2010 neprekročil 3 %. Internetová Európa je stále mozaikou rozličných zákonov, predpisov, noriem a praktík. Táto situácia bráni rozvoju on-line služieb a podkopáva dôveru reálnych či potenciálnych používateľov ako na strane ponuky, tak aj na strane dopytu. Neznalosť poskytnutých práv a uplatniteľných pravidiel, ako aj príležitostí, ktoré ponúka digitálne hospodárstvo, posilňuje ich váhanie. Praktické ťažkosti spojené s cezhraničnými transakciami (platby, doručovanie, riešenie sporov, riziká zneužitia) ich odrádzajú od toho, aby v plnej miere využívali internet pri obstarávaní výrobkov a služieb alebo pri ich ponúkaní.
V závere tejto správy sa uvádza:
„Európska komisia bude pozorne sledovať vývoj sektora on-line služieb a bude informovať o pokroku dosiahnutom pri realizácii tohto akčného plánu uverejnením výročných správ v kombinácii so správami o uplatňovaní smernice o elektronickom obchode a súbežne s monitorovaním Aktu o jednotnom trhu a Digitálnej agendy pre Európu. V roku 2013 zorganizuje konferenciu zainteresovaných strán. Komisia okrem toho pri príležitosti revízie digitálnej agendy v polovici jej realizácie vyhodnotí pokrok dosiahnutý v opatreniach plánovaných v tejto agende a prípadne naplánuje nové opatrenia zamerané na ďalšiu stimuláciu digitálnej spoločnosti a hospodárstva.“
Autorky článku: Ing. Jana Turóciová; Ing. Anna Jurišová; Ing. Valéria Jarinkovičová
Celý článok nájdete v EPI produkte – Odborné články:
Internetové stránky z účtovného a daňového hľadiska 
Obsah článku:
Internetové stránky z účtovného a daňového hľadiska
Odporúčame: