Tripartitum z pera Štefana Werbőczyho je našou najvýznamnejšou zbierkou obyčajového práva z obdobia feudalizmu. Bolo mimoriadne často používané i v praxi, keďže ako jediná právna kniha podávalo výklad ustanovení uhorského právneho poriadku. Tým, že Tripartitum u nás platilo rekordne dlho (1517 – 1950), stalo sa, takpovediac, svetovým unikátom - zbierkou stredovekých obyčají, ktoré veľmi dlho neboli v rozpore s modernými právnymi predpismi. Normy týkajúce sa najmä súkromného práva – síce upravovali šľachtické právo, napriek tomu však zostali v platnosti aj v modernom 20. storočí. V Československu sa až roku 1950 podarilo prijať prvý Občiansky zákonník, ktorého zrušovacie ustanovenia definitívne u nás zrušili platnosť Tripartita. Tripartitum je nielen súkromnoprávnou pamiatkou (aj keď v nej dominujú súkromnoprávne normy), ale obsahuje aj množstvo verejnoprávnych ustanovení. Umožňuje čitateľovi preniesť sa v čase o niekoľko storočí späť a stať sa účastníkom súdnych pojednávaní so všetkým, čo k tomu patrí.
Ako vznikal preklad diela…
Myšlienka preložiť Tripartitum do slovenčiny vzrušovala právnych historikov na Slovensku už veľa rokov. Ide totiž o jednoznačne najvýznamnejšiu súkromnoprávnu zbierku obyčají, ktorá u nás bola vytvorená pred rokom 1848. Dielo bolo známe z latinských originálov, v mnohých archívoch a starších zbierkach sa dokonca nachádzali niektoré maďarské vydania. A boli to jedine právnické fakulty, ktoré neustále svojich študentov upozorňovali na túto knihu, aj keď ju sami nemohli z dôvodu jazykovej nedostupnosti vyučovať. Jediné české vydanie bolo príliš staré a neúplné. Niektorí autori síce do svojich zbierok historickoprávnych dokumentov zahrnuli aj niektoré ustanovenia Tripartita, boli to však stále len ukážky. Preto jedinou relevantnou publikáciou, ktorá bola využiteľná tak v pedagogickom procese, ako aj pri odbornom štúdiu prameňov, boli Dejiny súkromného práva na Slovensku z pera prof. Dr. Štefana Lubyho z roku 1946. Pozri viac tu.

Praktické čítanie prepínaním sa do jednotlivých článkov cez aktívne odkazy vo forme čísla článku a konkrétneho názvu uvedeného v „bubline“ pod značkou (i).